Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

5

Môj prírodný radar, ako som to sám nazýval, na ňu nefungoval. Každé decko som vedel vystopovať do pár minút, proste som vedel, kde sa práve nachádza. Ale ona bola dospelá, na ňu to nepôsobilo. Skúsil som ju nájsť podľa Jacoba a Beth, ale tí boli celé dopoludnie v škole. Ani u nich doma nebola. Vybral som sa teda do centra Derry. Trvalo to nekonečne dlho, bol som nervozitou úplne mimo. Sliedil som po uliciach a hľadal tú jej červenú hlavu. Napokon som ju zbadal. 

Stála na rohu jednej kaviarne a bavila sa s nejakou ďalšou ženskou. To mi bránilo prísť k nej a utrhnúť jej hlavu. Nemohol som si dovoliť svedkov. Hoci m§a by nevidela, mŕtvolu vedľa seba by si iste všimla. 

"Do klaunského pekla!" Chcel som vedieť, o čom sa rozprávajú, ale nemohol som riskovať, že sa mi prihovorí. Skryl som preto svoj bežný výzor a zmenil sa v obyčajného nudného človeka. 

Prešiel som okolo, rusovláska na mňa hodila neistý pohľad a znova pozrela na tú ohavu pred sebou. 

"Dnes nie. Ide po ne Samantha." Z týchto krátkych viet som si bol istý, že ri škole ju dnes nezastihnem. Odpratal som sa teda na druhú stranu cesty a rozhliadol sa. 

"Čo tí idioti robia, keď sú na ulici?" šomral som si sám pre seba. Nemal  by som tu len tak stáť, to by bolo nápadné. Najprv som sa tváril, že si zaväzujem topánku, ale to mi zabralo asi desať sekúnd. Do telefónu som pozerať nemohol, keďže som ho nemal. Ak sa tá potvora otočí a uvidí ma, nemám nijakú výhovorku. 

Zrazu som však okom zablúdil na decko, ktoré kráčalo samé priamo oproti mne. 

"Hej!" Schytil som ho za bundu, vyplašene na mňa pozrelo, tak som ho radšej pustil. 

"Kam ideš?" Chvíľu mlčal, potom ukázal napravo.

"Do knižnice." 

"Na čo?" 

"Pre knihy." Zamračil sa a chcel ma obísť, no ja som ho chytil za ruku, oči som zdvihol k rusovláske.

"Počkaj ešte."

"Čo robíte? Nechajte ma!" Snažil sa mi vykrútiť.

"Len sa so mnou ešte chvíľu rozprávaj, dobre?"

"Prečo?" To decko nebolo také sprosté, ako som si myslel. 

"Čakáte na ňu?" opýtal sa a tvár otočil smerom, kam som pozeral ja. Evidentne ho to zaujímalo.

"Nie." zaklamal som.

"Rovnako sa tváril Josh, keď chcel dať valentínku Minnie Hendersonovej." utrúsil a  úplne ma tým otrávil. 

"Valentínku?" Prikývol na slovo, ktoré som priam vypľul z úst. Tváril som sa znechutene, no to decko to nepobralo.

"Prečo za ňou proste nejdete?" 

"Nemôžem."

"Prečo?" Vytáčal ma ďalej svojím otravným hlasom.

"Pretože prosto nemôžem!" zreval som po ňom naštvane. Ten zasran sa zľakol a ušiel. Ale pre mňa bolo neskoro. Keď som otočil hlavu, zbadal som ju ako hľadí priamo na mňa. Vzal som nohy na ramená a utiekol. Kým som nezmizol za rohom, cítil som jej pohľad na svojom chrbte.