Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

32

"Na zdravie!" jej pohár sa znova dotkol môjho a hoci už som naozaj nalievať nechcel, ona sama mi podstrčila prázdny pohár pod nos a ja som ho musel doplniť. Zostala na mňa hľadieť a potom sa nepatrne zamračila.

"Teba to nebaví, však?" Potriasol som hlavou a ona film ihneď vypla. Vstala a ja som nadobudol podozrenie, že odíde. Ale mýlil som sa. 

"A čo toto rádio? Funguje?" sklonila sa k starej veci, ktorú som nikdy nepoužil a hrala sa s rôznymi gombíkmi na nej. Svoj plný pohár som vylial rýchlo späť do fľaše a dúfal, že už nebudem musieť piť. Počul som, že ľudia z toho môžu aj umrieť. Lenže Sally o tom zrejme nevedela. A ja som mal svoj život klauna rád. Užíval som si ho. Pokým neprišla ona. 

Izbou sa ozvala hudba a ona podišla ku mne. Pohľadom skontrolovala môj pohár a potom vyprázdnila ten svoj. Mňa v krku neustále pálil ten odporný pocit a nechápal som, ako to ona môže piť dobrovoľne. Sally zapla lampu a ja som s hrôzou rýchlo dával dokopy ilúziu neporušených stien. Lenže si tá mrcha prehodila vlasy cez rameno a ramienko šiat jej skĺzlo dolu. V ten moment sa za ňou začali objavovať červené balóniky a ja som spanikáril.

"Si v poriadku?" uchechtla sa zrejme na mojom výraze.

"Áno." Všimla si moje prekvapené oči a obrátila sa.

"Boli tu aj predtým?" Jej zmätený pohľad vyhľadal môj a ja som v rýchlosti priskočil k nej a znova zhasol, pretože steny znova začali praskať. Bol som úplne v háji a vedel som to. Celá ilúzia sa rozpadala a jediné východisko bolo ukryť ten chaos do tmy. 

Lenže ona si to vyložila po svojom. Pristúpila bližšie ku mne a zdvihla bradu.

"Baví ťa to?"

"Čo?"

"Tvoja práca. Cirkus." 

"Nie som cirkusant!" vyslovil som takmer urazene. Sally zostala mojím chovaním zaskočená a tak som pokračoval už o niečo pokojnejšie.

"Baví ma to. Nič iné ani nerobím. Len sa oblečiem do toho kostýmu, nalíčim sa a... robím, čo ma baví. Je to ako... by som bol sám sebou. Naozaj. Bez skrývania sa. Hoci som v kostýme. Nedá sa to pochopiť. Je to...zvláštne." V ten moment som sa cítil ako nahý. Povedal som jej to, o nikto nikdy  odo mňa nepočul. Sklopil som zrak a Sally mi položila dlaň na tvár.

"Rozumiem ti. Ten klaun ti dáva pocit slobody. Cítim sa rovnako, keď som s deťmi. Oni neklamú. Povedia ti, čo si myslia. Preto s nimi trávim viac času ako s dospelými."

"Tráviš čas aj so mnou." pripomenul som jej a sám som si uvedomil, že aj toto samé je pre mňa záhadou. Jej vysvetlenie ma prekvapilo.

"Si ako ony. Máš svoj svet. Máš v sebe dieťa, ktoré robí, čo chce. To sa mi na tebe páči."