Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

23

Musel som si pozrieť nejaký hlúpy film, aby som zistil, kto je tej Spiderman. Panák v červenom, ktorý sa hojdá na sieti a bojuje s tými sympatickými ľuďmi. Čo na ňom tie decká tak fascinovalo?

Hoci som to nechápal, rozhodol som sa to urobiť. Keď ten imbecil mohol získať ženskú na tie stupídne elasťáky, možno vďaka nim aj ja dostanem zo Sally to, čo chcem.

Vyzeral som debilne! Naozaj! Nakráčal som do škôlky s maskou na tvári, v ktorej som sotva dýchal. Bolo mi vidieť aj tie časti tela, ktoré som využíval len na vyprázdnenie mechúra a mal som pocit, že som v obchode ukradol detskú veľkosť. 

Ale keď som zaklopal na dvere triedy a Sally vyšla na chodbu, usmiala sa. Nie posmešne, spokojne a možno aj trošku s obdivom.

"Páni... Vyzeráš..." premerala si ma od hlavy po päty a znova mi pozrela do očí. Teda skôr do tých bielych okien, cez ktoré som sotva videl. 

Namiesto konkrétneho slova však dokončila len tichým "hm" akoby súhlasila s tým, čo vidí. 

"Môžeme?" 

"Je to dobrý nápad? Necítim sa úplne najlepšie." snažil som sa vykrútiť ale ona potriasla hlavou.

"Už ťa zazreli cez okno, musíš!" Vrátila sa do triedy, zatiaľ o ja som sa snažil zhlboka nadýchnuť. V tom tesnom obleku to však nešlo. Mohol som sem prísť v bežnom oblečení a ten kostým si vytvoriť myšlienkami, ale bál som sa, že pri rozptýlení mi zmizne a to by som len ťažko vysvetľoval. 

"Deti! Pozrite sa, kto prišiel na návštevu!" uvítala ma Sally a ja som stále stál na chodbe. Pohľadom ma donútila prebrať sa a vojsť. 

"Ahojte." pozdravil som mávnutím ruky. Triedou sa ozval rachot, stoličky zarinčali a hŕba detí sa rozbehla ku mne. Než som sa spamätal, objímali ma z každej strany a výskali ako šialené. Znechutene som sa odťahoval, pričom som sa snažil vyzerať, že mi ich dotyky nevadia. No takmer som sa pozvracal. 

"Stačilo! Sadnúť!" Neochotne ma pustili a vrátili sa na miesta. Jediný Gene ma stále držal okolo pása a upieral na mňa svoje veľké oči.

"Prišiel si!" zvolal rozjarene a ja som sa usmial. Jeho dotyk mi až tak odporný nebol. Dokonca som ho potľapkal po hlave. 

"Gene, sadni si! Nech nám môže Spiderman predviesť, čo si pre vás pripravil!" Sally na mňa povzbudivo žmurkla a ja som zapojil do predstavenia svoje myšlienky. Vystrel som ruku a pokryl pavučinou tabuľu, vázu na stole a potom som ruku presmeroval k oknu. Zabudol som však medzitým pustiť vlákno a tak váza preletela cez sklo von. 

Sally na mňa pozrela zlostne, no deti jásali.