Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

2

"Ahoj, Molly." Usmial som sa na dievča, ktoré vychádzalo zo školy.

"Dobrý deň." odpovedala neisto a pokračovala v chôdzi. 

"Nevadí, ak ťa odprevadím domov?" líškal som sa jej. 

"Bývam blízko. Radšej pôjdem sama." vyhýbala sa môjmu návrhu obozretne.

"Ale touto ulicou chodí málo ľudí, o ak sa tam bude túlať nejaký nebezpečný muž?" uprel som na §u vydesené oči, no ona hľadela pred seba a tak jej môj pohľad ušiel. 

"Mama vravela, že sa ničoho nemusím báť. Že Derry je pokojné mesto." Prevrátil som oči. Takéto reči mi pridávali prácu navyše. Čo je to za hlúposť učiť decká, že sa nemusia báť?

"Určite chceš ísť sama?" spýtal som sa rezignovane, dochádzala mi s ňou trpezlivosť.

"Áno." odvrkla mi rázne, prekvapene som zdvihol ruky. 

"Dobre, dobre. Ako chceš." Zostal som na mieste a sledoval tú namyslenú prváčku, ako si spokojne vykračuje skratkou domov. Uškrnul som sa. 

Dobre som vedel, čo Molly desí najviac zo všetkého. A práve teraz som to hodlal využiť. 

"Uvidíme, či ti teraz otecko s novinami príde pomôcť." šepol som si sám pre seba a vybral sa za ňou.

"Molly!" zavolal som na ňu potichu, obrátila sa s neistým výrazom na tej svojej drobnej tvári. 

"Molly!" zopakoval som hlasnejšie hneď, ako otočila hlavu. 

Keď sa rozhliadala po oboch stranách úzkej uličky, zachichotal som sa. Začínala tušiť, že niečo nie je úplne v poriadku. Potom opäť nabrala istotu a vykročila. Odrazil som sa z miesta, kde som stál a skočil priamo pred ňu. 

"Mala si ma počúvnuť. Môže sa tu túlať kadekto." Nevykríkla, pootvorila ústa a chcela utiecť druhou stranou. No sotva sa zvrtla vzad, vyrútil sa oproti nej obrovský pavúk. Mal krásne čierne chĺpky po celom tele, dlhé nohy sa prepletali jedna cez druhú, oči mu žiarili načerveno a na hlave mal mohutné hryzadlá. 

Molly konečne vykríkla. Mala tak pôsobivý krik, že som ho chcel počuť znova. 

Preto som pavúka primäl otvoriť ústa a dievča bolo o niekoľko sekúnd pokryté pavučinou, ktorá mu vystrelila z hrdla. 

Isteže viem, že to takto normálne nefunguje, ale toto bol môj pavúk a používal moje triky. 

Nenechal som ju vrieskať príliš dlho, pavúk prekonal malú vzdialenosť, čo ho od nej delila a zamotanú v pavučine ju zhltol na jeden krát. 

Ako som to tak pozoroval, na tvári sa mi usadil široký úsmev.