Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

30

"Vyzeráš ako celkom milý chalan, prečo si s nikým nechodil?"Pretože som tvor, ktorý v klaunskom obleku desí a vraždí deti a ostatní ľudia sú mu ukradnutí, lebo ma aj tak nevidia.

"Som zvláštny. Iný než ostatní." povedal som jej z časti pravdu ale ďalej som nepokračoval.

"Všimla som si." nahnevane som skrčil nos, ale Sally sa usmiala.

"Upokoj sa, to bol kompliment."

"Aha."

"Normálni ľudia väčšinou poďakujú." upozornila ma na moje chovanie.

"Nie som ako iní ľudia." odvrkol som nevrlo.

"Viem." Zasa ten úsmev. Niečo v jej úsmeve ma  upokojovalo. Desil som sa toho. Hnev bol môj najlepší priateľ. Riadil ma, keď som útočil, vďaka nemu som si vychutnával detský strach. Ale ona ho dokázala jedným úsmevom upokojiť. Nepáčilo sa mi to.

"Si taký zvláštny." prehovorila s pohľadom upretým na mňa. Premeriavala si moju tvár, akoby v nej čosi hľadala. 

"Nie toľko ako ty. Máš rodinu?" spýtal som sa zamyslene. 

"Sestru. A ty?" len som potriasol hlavou. 

"Čo rodičia?" pokračovala vzápätí.

"Mŕtvi." vyslovil som to bez akýchkoľvek emócií, čo ju zjavne prekvapilo viac, než moja odpoveď. 

"To ma mrzí."

"Je to dávno."

"Žiješ sám?" vyzvedala ďalej. Áno, ak nepočítam tie mŕtvoly v suteréne domu.

"Áno."

"Máš vôbec nejakých kamarátov? Vždy som ťa videla samého." poznamenala na konci parku. 

"Jedného." nemala poňatia, že tým myslím malého Genea. Ale ak by som povedal, že nikoho nemám ani nepotrebujem, určite by to jej spoločenskú podstatu, ktorú mala väčšina ľudí, vydesilo. 

"Čo rád robíš?" Práve teraz znova strácam kontrolu, lebo sa vypytuješ ty!

"Predstavenia."

"To je tvoja práca, ale myslela som, keď máš voľno."

"Pripravujem sa." zdala sa mi nesvoja a tak som sa silene usmial. Zabralo to.

"A okrem toho?"

"Jem." Sally na mňa pozerala, akoby som vravel nezmysly a potom potriasla hlavou a uškrnula sa.

"To neznie ako zaujímavý život." Nemáš ani potuchy!

"Čo keby som sa zajtra zastavila u teba a pozrieme si nejaký film?" navrhla a mne od prekvapenia vyletelo obočie do polky čela. Takýto priaznivý vývoj som naozaj nečakal.

"Mám len Spidermana." Pozrel som na ňu spýtavo a ona sa usmiala. 

"Niečo prinesiem. Mám doma celkom peknú zbierku." Aspoň niečo máme spoločné. Až na to, že jej zbierka sa týkala filmov a tá moja na smrť vydesených deciek. Ale podrobnosti nie sú zrejme pri chodení až tak dôležité.