Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

33

"Ale vravela si, že ťa desím." pripomenul som jej pyšne. Sally sa pousmiala a prešla mi prstom po líci.

"Teraz nie." Prižmúril som oči. Bral som to ako výzvu. Nechcel som, aby sa ma prestala báť. Nie úplne.

"Nebojíš sa? Mala by si." šepol som, naklonila sa bližšie ku mne až som cítil jej dych na krku, pretože bola odo mňa nižšia. 

"Neublížiš mi." 

"Ako to môžeš vedieť?" spýtal som sa opovržlivo. Bral som to ako výsmech mojim schopnostiam. Lenže ona netušila, čo všetko som spravil. Nevedela o tých mŕtvolách. Netušila, čo som naozaj zač. Ale aj tak ma jej uvoľnenosť vytočila. Mala by sa klepať hrôzou. 

"Vidím to. Vyzeral si podivne, keď si ma sledoval. Ale posledné dni... Si... Milý, všetko to flirtovanie..." namiesto dokončenia vety sa široko usmiala a ja som nechápavo pokrčil peru. O čom to rozprávala? Snažil som sa ju každú sekundu nezabiť a ona to brala ako, že som k nej milý? Iste, bolo to odo mňa milé, že som jej nevyrval srdce cez hrdlo, ale o tom predsa nevedela. A iste tým nemyslela takýto typ milého chovania. 

"Flirtovanie?" ozval som sa zarazene a ona zvážnela.

"Nechaj ma hádať. Ty si neflirtoval?" Netušil som, čo mám odvetiť. Zostal som ticho a len na ňu hľadel s miernym hnevom, ktorý bol vo vnútri asi trikrát väčší. 

"Si ako úžasné mystérium, ktoré nedokážem pochopiť. Asi preto ma to k tebe tak ťahá." vyslovila potichu a prekonala tú malú vzdialenosť, ktorá medzi nami bola. Dotkla sa mojej ruky a ja som s hrôzou ustúpil. V hlave sa mi totiž začali víriť myšlienky na všetky možné konce tejto situácie. Vo všetkých som stál nad jej mŕtvolou s malým úškrnom na tvári. Tak ma lákalo vidieť jej posledný dych. Ale zároveň som chcel, aby so mnou bola dlhšie. Živá. 

Bol som celý nesvoj ale Sally to nevadilo. Znova ku mne pristúpila a tentoraz som ju nechal, aby sa ma dotkla. Stisol som jej ruku a sklonil pohľad. Nechcel som sa jej pozrieť do očí. Zasa by sa všetko okolo začalo rúcať. Klaun vo vnútri sa pýtal von tak hlasno, že som takmer skríkol, nech je ticho.

Musel som sa neuveriteľne kontrolovať. A čím bližšie bola, tým to bolo horšie.

"Billy." oslovila ma, keď som stále hľadel kamsi preč. Zdvihol som hlavu a odvážil sa pozrieť sa jej do očí. Videl som ju, ako jej krv steká po tele. Ako sa jej šaty máčajú v tmavej kaluži. Ako jej vyberám srdce z hrude. Ako s desom v tvári uteká preč domom a ja ju chytím. 

Chytil som ju. Zovrel som jej ruky v prstoch, zaboril nechty do jej pokožky. Klaun už chcel začať škriabať a trhať ale zahnal som ho. 

"Neurobíš to, však?" ozvala sa sotva počuteľne a ja som nabral podozrenie, že predsa len tuší, čo sa mi honí hlavou. Ale úsmev na jej tvári mi napovedal, že myslí na niečo celkom iné. Potriasol som hlavou a ona mi priložila k ústam svoje pery. Toto teda myslela! Isteže by som to neurobil! Prečo by som ju mal pobozkať? 

Ten bozk ma pálil, bolo mi horúco, zvláštne a hoci som svoje ústa akosi prispôsobil jej pohybom, hlava neustále premietala scenáre jej vraždy. Klaun sa načiahol po poličke a schytil do rúk lano, ktoré sa tam zjavilo asi sekundu pred tým. 

"Zabi ju, Billy! Zabi ju!" kričal vo vnútri mojej hlavy a ja som lano pevne uchopil do oboch rúk.