Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

18

Čudoval som sa sám nad sebou, ako som sa za tých pár dní naučil ovládať. Dokázal som prejsť s Geneom až ku škôlke bez toho, aby mal z toho psychickú či fyzickú ujmu. Za to ja som k tej psychickej mal veľmi blízko. 

"Môžem povedať, že ma uniesla vesmírna loď?" 

"Nie." 

"A piráti?" 

"Nie! Povieš, že si proste spadol a omdlel."

"A ty si ma našiel minulý týždeň." 

"Nie, našiel som ťa dnes!" sklonil som sa k nemu a zahľadel sa mu do očí. 

"Musíš povedať, že som ťa našiel dnes. A že som tvoj kamarát. Chceš predsa svojho Spidermana nie?" Gene prikývol a usmial sa. Na to, že bol niekoľko dní bez rodičov bol podozrivo pokojný. Ale to bolo zrejme mojím prirodzeným šarmom, ktorý mu dodal dôveru.

"Počkáš tu a ja ju pôjdem zavolať, dobre?"

"Nemôžem ísť s tebou?"

"Nie, počkaj tu!" Musel som tam ísť sám. Ak by ho zbadala iná učiteľka, bol by celý plán v keli. Vošiel som dnu, hľadal som triedu, kde som Sally videl predtým. Nazrel som z chodby ale trieda bola prázdna. Zrazu sa za mnou otvorili dvere a jedna žena prešla okolo mňa. Samozrejme ma nevidela a tak som pokračoval ďalej a hľadal jej červenú hlavu. 

Napokon som ju predsa len zbadal a nedočkavo zaklopal na okno. Otočila hlavu mojím smerom tak ako aj všetky decká v triede. Zatvárila sa otrávene a odvrátila zrak. Zaklopal som teda ráznejšie, niečo tým smradom povedala a náhlila sa za mnou na chodbu.

"Čo si o sebe myslíš? Zmizni, lebo za seba naozaj neručím!" 

"Mám vonku chlapca." prezradil som jej s úsmevom.

"Čože?" nechápavo na m§a uprela oči, tak som sa jej to rýchlo snažil vysvetliť. 

"Našiel som chlapca, nevie adresu domov ale povedal, že ty budeš vedieť. Čaká vonku." Zamračila sa a pozrela k východu. Bral som to ako znamenie a vybral sa tam. Nasledovala ma.

"Kde si ho našiel?"

"Na konci kanála, pri rieke."

"Ako sa volá?"

"Gene."

"Gene?" otočila ku mne prekvapené oči a rozbehla sa von. Dvere prudko rozrazila a utekala ďalej. Zastala niekoľko krokov od školy a zvrtla sa ku mne.

"Kde je?" Rozhliadol som sa, ale toho smrada som nikde nevidel.

"Prečo si ho nechal vonku samého?" osopila sa na mňa, no vzápätí sa strhla, keď sa jej to decko hodilo okolo pása. 

"Baf!" 

"Gene? Bože môj!" Sklonila sa k chlapcovi a tuho ho objala. Pri pohľade na jej úsmev sa mi kútiky úst zdvihli. Prvá fáza vyšla podľa plánu.