Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

41

Chvíľu mi trvalo, kým som sa pozviechal no napriek zraneniam som ju dostihol na chodbe. Podarilo sa jej otvoriť dvere do izby, kde bol Gene. Snažila sa utiecť, sotva ma uvidela, ale ja som bol rýchlejší. Vyrazil som jej nôž z ruky a rozhnevane ju zdrapil rukami. 

"Je neskoro!" usmiala sa. Nerozumel som. Ale vedel som, že urobila niečo neodpustiteľné. Jej výraz mi to vmietol do tváre. Chytil som jej tvár do dlaní a trhol. Zlomil som jej väz. Akoby bola len handrovou bábkou. Telefón jej vypadol z ruky a ja som si všimol svoju fotku na displeji. Načiahol som sa poň. 

Odoslané, stálo tam. 

Netušil som, kto všetko tú fotku dostal, no za ten okamih, čo utekala tam stihla pripísať adresu. 

Pozrel som na Genea.

Stále plakal.

Nechal som ho tam a zamieril ku dverám.

Kam chceš ísť? Ozvalo sa mi v hlave. Nemusíš sa predsa báť! Dostaneš ich! Hocikoho kto sem príde! 

Plný sebaistoty som sa vrátil k chlapcovi. Podišiel som až k nemu a chytil ho za ramená, hoci sa snažil odtiahnuť.

"Budem tvoj spiderman. Budem tu pre teba. Len my dvaja. Ale počkaj tu, kým sa to neskončí, dobre?"

"Ublížil si pani učiteľke?" spýtal sa ma trhane. Utrel som mu slzu čo stiekla po líci a zdvihol kútik úst. 

"Urobila niečo veľmi zlé. Ale ty nie. Neboj sa. Neublížim ti. Len zostaň tu." Sedel na zemi a díval sa za mnou, keď som odchádzal. Zamieril som do kuchyne, kde som sa vyzbrojil veľkým nožom, hoci som ho s mojimi prízrakmi ani nepotreboval. 

Cítil som sa tak nepremožiteľný. 

Až do teraz. 

Píšem tieto riadky v izbe na poschodí. Vonku je tma, svietia len pouličné lampy a ticho mestečka prehlušili kroky. Myslel som si, že tú fotku poslala len polícii. Ale ja sa v tej technike nevyznám. No podľa toho, čo vidím cez okno, uverilo jej takmer celé mesto. Aspoň tí, čo majú decká. Živé či mŕtve. Idú si po mňa. Čakal som tu na pár nešťastníkov, ktorí okúsia moju zlosť a chuť po ich utrpení. 

Ale je ich priveľa. Netuším či prešla hodina, alebo dve. Nikto z nich nezostal doma. Nikto už to nepovažuje za výmysel. Sally totiž stihla rozposlať aj fotky tiel, ktoré zostali roztrhané v pivnici. Zrejme som na okamih stratil vedomie, keď ma bodla, ani o tom neviem. 

Jedno je isté. Tomu davu vonku nemôžem vzdorovať. Ani so všetkou mocou, ktorú mám ako klaun. Viem, čo ma čaká. 

Zabijú ma. 

Tak ako som ja zabíjal a mučil ich potomstvo. 

Dorazili ku dverám a neobťažovali sa klopať. Vyrazili dvere. Počujem ich. Prehľadávajú dom. 

A ja sedím za stolom a čakám na koniec. 

No než príde, predsa len sa pokúsim ich poraziť. Aj keď viem, že beznádejne. 

Ktokoľvek to nájde, nech si jej istý, že Billy, ja, klaun, hoci zmizne telesne, nikdy nezmizne z ich mysle a bude tie decká aj ich rodičov desiť v snoch aj keď už nebude medzi živými.

Nuž teda, do skorého videnia. 

Billy.