Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

20

Na druhý deň som nabral odvahu a vybral sa do škôlky. Dúfal som, že Gene bude v triede, aby som ho mohol využiť ako zámienku na stretnutie so Sally. Šťastie mi prialo. Zaklopal som na okno a všetky oči sa obrátili ku mne. Gene vybehol z triedy a hodil sa mi okolo pása.

"Spiderman!" zajásal a ja som ho odmietavo potľapkal po hlave.

"Ahoj."

"Kedy dostanem svojho Spidermana?" spýtal sa, no nestihol som odvetiť, lebo sa na chodbe zjavila Sally.

"Gene! Bež naspäť do triedy!""Ale..." chcel niečo namietať, no jej prísny pohľad ho umlčal.

"Ahoj." rozlúčil sa so mnou smutne a zmizol za dverami.

"To nebolo od teba pekné." usúdil som, na čo Sally dotknuto zdvihla obočie.

"Čo tu robíš? Nemôžeš mi každý deň  rušiť vyučovanie!"

"Chcel som ho pozdraviť." zaklamal som a nevinne sa usmial.

"Mohol si ísť k nemu domov. Počkať! Vlastne nemohol! Lebo keď som ti to navrhla, ušiel si ako malý chlapec!"

"Už som vravel, že s jeho rodičmi sa vidieť nechcem!"

"Ušiel si, keď som spomenula políciu. Máš problém so zákonom?" 

"Nie!" odvetil som rázne. Nemám s ním problém, pretože mi na nič ešte neprišli.

"Tak o čo ide?"

"Nechcem pozornosť. Nemám to rád." zaklamal som znova, ale zjavne mi to šlo, pretože Sally na to skočila.

"Dobre. Môžeme sa o tom porozprávať neskôr ak chceš. Ale teraz musím na hodinu!" Okamžite som prikývol a usmial sa.

"Prídem poobede k tebe domov." Úsmev mi zmizol, keď nesúhlasne potriasla hlavou.

"To ani náhodou! Počkaj ma o tretej pred škôlkou, pôjdeme do parku." 

"Ale tam bude veľa ľudí." namietal som, no ona spokojne prikývla.

"Presne tak! Možno si Genea zachránil, ale nezabudla som na to, čo si vyvádzal predtým."

"Ty si mi na tom záchode vopchala jazyk do úst!" osviežil som jej pamäť. Pretočila očami a naklonila sa ku mne bližšie, aby mohla stíšiť hlas. 

"Mohol by si na to konečne zabudnúť?"

"Na to len tak nezabudnem." Myslel som to ako sťažnosť, ale ona sa začervenala s drobným úškrnom na perách. Dala si prameň červených vlasov za ucho a znova prehovorila.

"O tretej pred škôlkou. Nemeškaj." Rýchlo sa otočila a zmizla v triede. Vybral som sa k východu pričom sa mi na perách usadil spokojný úsmev.