Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

28

"Ty si si ten kostým neskúšal, však?" uškrnula sa Sally, keď deti odišli. Sedel som na chodbe a zdvihol k nej pohľad, keď ma oslovila.

"Nie."

"Bavili sa s tebou dobre aj bez neho." Siahol som do vrecka a vystrel k nej ruku s peniazmi.

"Nechaj si ich. Prakticky by som ti asi mala zaplatiť za ten program."

"Nepotrebujem peniaze." potriasol som hlavou a guču bankoviec si vložil späť do vrecka. 

"Tak čo pre teba môžem urobiť?" Táto otázka ma ohromne zaujala. Videl som v nej príležitosť, konečne sa poriadne pustiť do svojho plánu. Vystrelil som na nohy a náhlivo odvetil.

"Chcem ťa viac spoznať!" zahanbene sa usmiala a sklopila zrak.

"Neviem, či je to dobrý nápad." 

"Prečo?" namiesto vysvetlenia sa na chvíľu odmlčala, potom sa zhlboka nadýchla a pozrela na mňa. 

"Zajtra. V parku. O šiestej."

"Dobre." opätoval som jej úsmev a sledoval ju, až kým nezmizla vo dverách na opačnej strane chodby. Potom som sa pobral preč. 

Cestou domov som vrátil ten stupídny kostým a keď som vychádzal z obchodu, zazrel som malú Vanessu, ktorá mi dnes nakreslila akúsi čudesnú machuľu a hádala sa, že je to kvet. 

"Nes! Hej, Nes!" zvolal som na ňu milo. Obrátila sa ku mne, v ruke držala kornútok s veľkým kopčekom zmrzliny.

"Ahoj, Billy!" pribehla ku mne a so širokým úsmevom na perách ku mne natiahla ruku.

"Chceš?" 

"Nie! Daj to preč!" metal som rukami, kým to odo mňa neodtiahla.

"Chcel som sa niečo spýtať."

"A čo?" sklonil som sak nej a stíšil hlas, zatiaľ čo ona si zaborila ústa do zmrzliny a zašpinila si ňou nos.

"Ako mám ženu donútiť, aby mi o sebe povedala všetko? Bez...fyzických stimulácií?" 

"Fyz...čo?" vyvalila na mňa nechápavé oči. 

"Ako sa mama dozvedela o otcovi, čo potrebovala? Vieš, než sa vzali..." prevrátil som očami pri pomyslení na to, že by som s niekým žil pod jednou strechou.

"No...chodili spolu."

"Takže, ak chcem zistiť, kto Sally je, mám s ňou chodiť? Ako...do práce a tak?"

"Nie, ty trkvas! Musíš ju zaujať. Vezmi ju na zmrzlinu. Na hojdačky. A ak ti dovolí dať jej pusu, tak spolu chodíte." Znechutene som pokrčil peru pri spomienke na ten bozk.

"A k čomu slúži tá pusa? Lebo jednu už mi dala, ale nič som sa z toho nedozvedel."

"Ty si pobozkal pani učiteľku?" Jej oči sa ešte zväčšili, ak to bolo vôbec možné.

"Ona pobozkala mňa!" vysvetlil som jej priam urazene, no jej to bolo jedno. Zvýskla a začala okolo mňa pobehovať.

"Sally miluje Billyho! A Billy miluje Sally!" Nechal som ju na pokoji dve kolá. Ale keď na tretí raz kričala to isté, zhodil som jej zmrzlinu na zem a vytvoril jej pod nohami konár, o ktorý sa následne potkla. Narazila o tvrdú zem a okolím sa ozval jej plač.

Prepáč, Nes. To rozbité koleno ma fakt nemrzí!