Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

7

Nebol som schopný pohybu. Stál som na mieste a upieral oči do tých jej. Akoby ma zhypnotizovala. Prehodila si červené vlasy  na druhú stranu rukou, ten krpec jej niečo povedal. Vstala a niečo im rozprávala, na okamih sa nás očný kontakt prerušil a ja som si všimol decko, ktoré stálo pri umývadle. Spomenul som si, ako mi skazila vždy plán vydesiť nejakého krpca. A povedal som si, že tentoraz to dokážem. 

Sústredil som sa na rúru v stene, kohútik, vodu vo vnútri, keď ním ten trpaslík otočil. Namiesto teplej vody mala vystreknúť vriaca krv. Malý Philip by sa vydesil, s krikom by začal pobehovať po triede a ona by nevedela, čo robiť skôr. Nahnal by som im všetkým strach a s úsmevom odišiel. 

Lenže to sa nestalo. Tá potvora mi to znova pokazila. Na malý okamih som ušiel okom k nej a celý plán sa zosypal. Keď Philip otočil kohútikom, chvíľu sa nič nedialo, ale potom mu na ruky dopadli kvapky a následne prúd teplej vody. Rozhnevane som k nej otočil aj druhé oko, dala si červené vlasy za ucho a nazrela von oknom, či tam ešte stále stojím. 

"Do klaunského pekla!" zanadával som sám pre seba a prepálil ju pohľadom. Chcel som sa rozbehnúť vpred, vraziť dnu cez okno, chytiť ju za tie ohnivé vlasy a vykrútiť jej krv. Zovrel by som jej ho svojimi dlhými prstami a stlačil. Hľadel by som jej pri tom do tých prenikavých očí a počul posledný výdych cez jej plné pery. Usmial by som sa. Pohladil ju po bledej tvári a zachichotal sa. 

Namiesto toho som však stál pri strome a nespúšťal z nej rozzúrený pohľad. Podala jednému z tých deciek pastelky a vzpriamila sa. Dávala na ne pozor ale zároveň jej oči utekali k oknu. Neustále ma sledovala. 

Potom som začul slabé šuchnutie a než som sa spamätal, z trávy sa zdvihli malé trysky a okolo začala striekať voda. Nevládal som sa pohnúť. Mal som dojem, že ma hnev roztrhá na kusy zvnútra. Oblečenie mi nasiaklo vodou, lepilo sa mi na telo a chladilo ma. 

Tá ohnivá potvora prešla priamo  k oknu a otvorila ho.

"Ste v poriadku?" zvolala na mňa priam súcitne. Zovrel som päste, otvoril ústa, no nevydal som zo seba ani hláska. Napokon som sa otočil, nechal jej zopakovanú otázku stratiť sa v šume vody a odkráčal s rukami vo vreckách preč.