Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

36

Nezistil som vôbec nič. Okrem Sallyiných nudných príbehov o detstve a o tom, ako rada učí som neprišiel ani na jednu vec, ktorá by mi napovedala, prečo ma tá potvora vidí. 

Kráčal som ulicami, desil decká, čo sa mi priplietli pod nohy, ale už ma to ani netešilo. Neustále som premýšľal nad tým, prečo ma vidí. A zrazu mi to došlo. 

Zasvietilo mi to v hlave ako jasná žiara. Náhle som sa obrátil a zrýchlil krok cestou k môjmu domu. Vrazil som dnu, zamieril do kuchyne a potom, ako som vzal prvý nôž, čo mi prišiel pod ruku som sa pobral rovno do pivnice. Sally sa strhla, keď som sa tam objavil. 

Určite sa snažila vyslobodiť, no bezúspešne. 

Usmial som sa. Zdvihla pohľad ku mne, v očiach mala strach a odpor. Zovrel som nôž v dlani a pristúpil k nej. Kľakol som si, odvrátila sa odo mňa. 

"Našiel som riešenie. Pustím ťa." šepol som, čím som upútal jej pozornosť. Znova pozrela na mňa, vlasy jej neposlušne padli cez ľavé oko. Načiahol som k nej ruku, snažila sa odtiahnuť. Jemne som jej odhrnul prameň z tváre a nôž priložil na líce. Čepeľ sa zaborila do kože, ale neporezala ju. Ešte nie. 

"Billy, prosím!" vyslovila trasúcim hlasom.  

"Neboj sa. Sľubujem. Pustím ťa. Len sa musím uistiť, že už ma neuvidíš." prezradil som jej časť môjho plánu. Zmätene po mne zazrela.

"Čo tým myslíš?"

"Nemôžeš ma vidieť, ak nebudeš vidieť vôbec." Posunul som nôž vyššie k jej oku. Čepeľ tentoraz prenikla pod pokožku a na jej bledom líci sa zjavila červená línia. Krv pomaličky stekala k brade. Odtiahol som nôž a sledoval ten pomalý pohyb. 

"Billy..."

"Mlč!" požiadal som ju, pretože už len zvuk jej hlasu ma vyrušoval od sústredenia. Chytil som jej jednou rukou bradu a nôž nasmeroval ku kútiku oka. 

"Nerob to! Prosím!"

"Čuš!" Ruka sa mi začala triasť. Ktorémukoľvek parchantovi v meste by som vypichol oči bez váhania. Ale jej...

"Billy...polož ten nôž!" Zavrčal som ako zviera. Ticho a nervózne. Privrel som oči a takmer som dlaňou rozdrvil rukoväť. Tak málo chýbalo. Bol by som to urobil, keby čušala. 

Ale náhle som si nebol istý. Klaun chcel docieliť svoje, chcel byť pred ňou neviditeľný. Ale ja nie. 

Vrhol som nôž preč, dopadol kdesi do tmy za mnou. Zreval som od hnevu, tresol dlaňami o drevenú podlahu a potom otočil tvár k nej.

"Zošaliem z teba!" vystrelil som na nohy a náhlil sa ku schodom.

"Už sa stalo." šepla Sally, ale ja som ju počul. Vybehol som hore a tresol za sebou dverami.