Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

17

"Gene, už je to pár dní! Najedz sa, sľubujem, že už ti to neublíži! Neviem, kde sa v tých sladkostiach vzali kamienky!" nevinne som sa na neho usmial podávajúc mu tanier so sendvičom. Uchmatol som ho v obchode. To bola výhoda toho, že ma nik dospelý nevidí. Mohol som si vziať, čo sa mi zachcelo bez platenia. 

Lenže Gene ku mne zdvihol veľké oči, potriasol hlavou a zasa ju sklonil. Bol bledý, určite umieral od hladu. Za iných okolností by som sa tomu tešil, ale potreboval som,a by do tej malej tráviacej sústavy niečo dostal. 

"Gene, chcel by si ísť von? Ak zješ ten sendvič, sľubujem, že pôjdeme na prechádzku. Chceš ísť von?" Najprv na mňa neisto pozrel a potom prikývol. Znova som mu podal tanier a on si ho vzal. 

"Máš rád príbehy, Gene?" nepatrne sa mu hlavu pohla hore a dolu.

"Aké máš najradšej?" vyzvedal som ďalej zatiaľ čo on hltavo súkal do seba veľké kusy jedla. V hlave sa mi rodil plán.

"Spidermana." odvetil s plnými ústami.

"Kto to je?" ozval som sa nechápavo, na čo mi začal Gene horlivo vysvetľovať čosi o nejakom hmyze a lietajúcom chlapcovi. 

"Dobre, dobre! Ticho!" Gene sa zľakol môjho rázneho tónu, ale hneď som sa usmial, aby zas nezačal revať. 

"Môžeš mať svojho vlastného Šutermana."

"Je to spiderman!" opravil ma nahnevaným hlasom. 

"To je fuk! Proste dostaneš vlastného, ak urobíš, čo ti poviem, dobre?" 

"Čo?" Vopchal si do úst posledný kus div sa ním nezadrhol a potom na mňa vyceril dolámané zuby.

"Pôjdeš so mnou do škôlky. Chodil si tam, však?"

"Áno. Ale na čo?" 

"Povieme Sally, že si sa stratil a ja som ťa našiel."

"Tu?"

"Nie. Urobíme z toho náš vlastný príbeh, dobre? Bol si sa hrať v parku, spadol si do kanála a nevedel nájsť cestu domov. Ja som ťa našiel dnes na konci pri rieke a odviedol ťa do škôlky, pretože nevieš adresu. Môže byť?" Namiesto kývnutia sa ozval jeho piskľavý hlas, ktorý mi drásal uši. 

"A nemôžem povedať, že ma zachránil Spiderman?"

"Ja som tvoj Spiderman! Ja som ťa zachránil!" skríkol som a Gene sa stiahol bližšie k stene.

"Dobre." povedal napokon potichu.

"Tak môžeme ísť?"

"A čo moje zúbky?"

"Povieme Sally, že si si ich vylámal na chlebe, ktorý si našiel."

"Dobre." zvolal nadšene Gene a konečne vstal. Keď sme vyšli z domu zastal na prahu. 

"Čo je?" Otočil som sa k nemu netrpezlivo. Oči na mňa uprel akoby som bol najväčší hlupák pod slnkom a načiahol ku mne tú svoju malú paprču.

"Musíš ma držať za ruku, keď ideme po ulici." Otrávene som pretočil očami a vrátil sa k nemu. Vzal som  mu dlaň do svojej a bránil myšlienkam, ktoré ju chceli rozdrviť na prach, aby prenikli von.