Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

40

"Spiderman?" oslovil ma Gene pomedzi slzy. Zastavil som na ceste ku dverám a obrátil sa. 

"Čo?"

"Chcem ísť k mamičke."

"To revanie ti nepomôže. Nechcel som, aby to takto dopadlo. Ale tie decká si o to koledovali. Vlastne nie,... bol to super pocit dať im príučku. Ale ty... Prestaň revať!" skríkol som ale vôbec to nepomohlo. Utrel si rukávom sopeľ a rozkašlal sa. 

"Vrátim sa. Len čo to vybavím s pani učiteľkou." šepol som a odišiel. Kráčal som k pivnici, otvoril dvere a prekonával schody dolu po dvoch, aby som sa čo najskôr dostal k tej červenovláske.

"Sally?" zreval som naštvane, keď som ju nenašiel na svojom mieste. Tá potvora sa musela nejako odviazať. Prekvapene som sa otočil, keď ma oslovila.

"Billy!" Prezrel som si, či sa neozbrojila niečím aby ma zranila. Mala ruky od krvi ale nič v nich nedržala. Nechal som ju, aby ku mne pristúpila. 

"Verila si im, však? Verila si im každé slovo. Ty jediná." Trasúcou rukou ma pohladila po líci, po tom jej sa spustila osamelá slza.

"Deti neklamú. Bolo toho priveľa, aby to bola lož."

"Preto si schopná ma vidieť. Veríš vo mňa." zdrapil som ju za vlasy a hlavu jej vytočil oproti mojej tvári.

"Konečne to môžem urobiť. Pomaly. Vychutnám si to." Odtiahol som sa, keď ku mne zdvihla ruku ale potom som zastal. Vošla mi ňou do vlasov a jemne za ne zatiahla.

"Neublížiš mi. Vidím ti to v očiach."

"Mýliš sa!"

"Pokojne mi povedz, že mi pretneš hrdlo. Alebo ma zaškrtíš. Aj tak viem, čo chceš urobiť. Po čom túžiš najviac. Tak to sprav. Urob to! Billy, urob to!" Naštvane som sa zamračil pri pohľade do jej očí. Mala pravdu. Túžil som po niečom viac, než ju zabiť. Vrhol som sa na ňu a žiadostivo jej na pery vtisol bozk. Podvolila sa. Chytila ma okolo krku a opätovala mi ho. Bolo to šialené. Pred chvíľou bola svedkom toho, ako som zabil partiu deciek a teraz ma nechala, aby som ju držal za pás a bral si po dúškoch z jej chute. 

"Kde je Gene?" spýtala sa, keď som sa spamätal a trhnutím za jej vlasy ju od seba odtiahol.

"Je v poriadku."

"Neublížiš mu. Ani mne. Môžeme tu byť spolu. Všetci traja." usmial som sa, no potom som sa začal chichotať.

"Taký hlupák nie som. Musím ťa zabiť. Inak to nejde." Zdvihol som ruku s ostrými nechtami, no než som jej stihol preťať hrdlo, tá potvora vytiahla odkiaľsi nôž a bodla ma do hrude. Zreval som od bolesti a ona sa vyslobodila z môjho zovretia.

"Mal si pravdu. Vidím ťa, pretože v teba verím. A teraz budú aj všetci ostatní!" Záblesk ma oslepil a pochopil som, čo sa chystala urobiť. Odfotila ma. Aby to mohla ukázať tým idiotom vonku. Potom by uverili svojím deckám a videli by ma. Chcel som ju zastaviť, no keď ma bodla ešte dva krát, v bolesti som sa zvalil na zem a sledoval ju, ako uteká po schodoch hore.