Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

27

Stalo sa to prvý krát, ale urobil som to. Nie som na to pyšný, ale musel som.

Večer som sa vrátil do obchodu a nechal oblek tam, kde som ho vzal. Prvý raz som vrátil niečo, čo som ukradol. Musel som. Ak by predavačka nahlásila, že jej zmizol oblek, Sally by ihneď vedela, že som to bol ja.

Ale potreboval som niečo na ďalší deň. Prehraboval som sa tými handrami, hľadal niečo menej tesné. Prečo všetci tí idioti nosili také úzke nohavice? 

Určite nie preto, že by im to bolo pohodlné. 

Napokon som v zúfalstve schmatol úplne posledný vešiak a vytratil sa s tým von. 

Obliekol som si to až na druhý deň ráno. A zistil som, akú chybu som urobil. Mal som si to vyskúšať už včera! 

Na štítku som si v rýchlosti všimol len slovo Wonder. Až teraz som si prečítal aj to druhé - woman.

Zbalil som to späť do obalu a bežal do obchodu. Vymenil som vešiak za akýsi zelený a utekal do škôlky. Sally vybehla na chodbu, keď ma zbadala, ako si dávam dolu tričko.

"Čo robíš?"

"Nestihol som sa prezliecť!" odvrkol som jej zlostne.

"Nemôžeš sa prezliekať na chodbe! Choď na záchod!" ukázala pred seba a ja som sa s rukami plnými látky vybral na koniec chodby.

Síce som bol rád, že to nie je ženský kostým, ale aj tak som vyzeral hrozne. 

Podľa obrázka mal byť Hulk mohutný zelený človek. Vďaka mojej výške mi však oblek siahal sotva po zápästia a od kolien dolu mi vykúkali nohy celkom.

"Do klaunského pekla!" tresol som rukou o stenu, podarilo sa mi zlomiť pár kostí, ktoré sa ozvali 

chrupnutím a ja som naštvane zreval od bolesti. Ruka sa o chvíľu narovnala, no môj hnev trval ďalej. V tej chvíli by som bol schopný zahrdúsiť aj celú triedu tých odporných malých deciek. 

"Čo tu toľko robíš?" vletela dnu Sally a v momente, ako si ma premerala pohľadom sa rozosmiala. 

"Prepáč, ale...to...to má byť čo?" koktala pomedzi smiech. Chvíľu som sa cítil zahanbene, no čoskoro opäť vyhral hnev a ja som k nej začal pomaly pristupovať s úmyslom ublížiť jej. Ona ale zbadala môj výraz a pokračovala.

"Prepáč. Daj to dolu a príď normálne." poradila mi a rýchlo vykĺzla von, keď som si začal sťahovať nohavice. Potom ako som zo seba dostal tú smiešnu zelenú handru som sa teda obliekol a pobral sa do triedy. Sotva som vošiel, Gene sa ku mne rozbehol so širokým úsmevom. 

Nemusel som mať na sebe ani oblek, ten krpec bol rád, že ma vidí.