Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

15

Začul som búchanie na dvere, práve keď som chystal tomu malému ufňukancovi doniesť niečo pod zub. Nieže by mi na ňom záležalo, ale potreboval som ho a tak som ho nemohol nechať umrieť od hladu, hoci to bola lákavá predstava. Klopanie ozývajúce sa tichým domom ma však vyviedlo z miery. Rozzúrene som sa vybral ku dverám v presvedčení, že sa vrátili policajti. Trhol som kľučkou a prekvapene zdvihol obočie. 

"Sally?" Neveriacky som na ňu hľadel. 

"Nedá mi to pokoj. Musím to vedieť." Obišla ma a sama sa pozvala dnu. Nezmohol som sa na slovo, stále som držal dvere a zmätené oči upieral na jej červenú hrivu. 

"Čože?" vykoktal som napokon a rýchlo ju nasledoval, pretože sa vybrala hľadať obývačku. 

"Mal by si si tu upratať." prehodila sucho a rozhliadala sa po miestnosti, kde vládlo šero vďaka zatiahnutým závesom. 

"Čo tu robíš?" Stále som bol ako obarený. Malý Gene čakal zamknutý v izbe, no ak by ju začul, mohol spustiť krik. 

"Chcem vedieť, prečo si ma sledoval. Prečo si zo mňa nespustil oči?" Prechádzala sa po miestnosti a prstom hladila nábytok okolo seba. Ten ladný a pomalý pohyb pôsobil priam nadpozemsky. Nemo som ju sledoval, malý Gene mi pomaly ale isto úplne vyfučal z hlavy. Nemyslel som. Len som ju uprene pozoroval. 

"Neodpovieš mi?" Obrátila sa zrazu a vykročila ku mne, keď som stále mlčal.

"Vyhrážala si sa mi, že zavoláš políciu. Nechal som ťa. Odišiel som." zahováral som a tváril sa, že to bol celé len omyl. Sally zdvihla ruku a prešla mi prstom po hrudi tak, ako ho ťahala po nábytku. Oči zdvihla hore, hlavu zaklonila, aby na mňa lepšie videla. 

"Prišla som sama." šepla a vo mne sa krv priam varila. Zdrapil som ju za vlasy, chcel som jej vykrútiť krk a zrevať, čo za divadlo tu hrá. 

Ale nemohol som. Ticho vzdychla a čakala. 

Jej sivé oči ma zhypnotizovali a tak som jej hlavu zaklonil viac dozadu, potiahol som ju za tú červenú hrivu no ona sa vôbec nebránila. Oči mi zbehli na jej bledý a dlhý krk, na ktorý som sa o sekundu neskôr vrhol ako hladný upír. Ale nepohrýzol som ju. Namiesto toho som  ne jej navretú žilu pritisol pery. Zastonala a oprela si dlane o moje líca. Keď som zdvihol tvár, oči jej žiarili. Ruku posunula na môj zátylok a načiahla sa za mnou. Pobozkala ma. Ten bozk bol tak horúci, že ma zaliala páľava a oblial pot. 

Zrazu som otvoril oči a posadil sa. Bol som vo svojej izbe, vo svojej posteli, vonku bola hlboká noc. Od zlosti pri spomienke na ňu som zovrel päste a načiahol sa po vankúši, ktorý ležal vedľa mňa. Hodil som ho k stene oproti, ale od hnevu som ho nechal explodovať skôr, než k nej dorazil. Izbou sa rozletelo perie na všetky strany a ja som vrčal čistou zúrivosťou voči tomu snu. Ale najmä voči tej prekliatej ženskej.