Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

39

"Billy, počúvaj ma! Prosím! Neubližuj nám! Toto nie si ty!" Rozchichotal som sa a pozrel na ňu úkosom.

"Nie som. Máš pravdu. Je to on! On má rád pach krvi a zvuk lámania kostí." Zmätene mi opätovala pohľad rozostrený slzami. 

"Kto?" Spýtala sa. Tvárou mi prebehol záblesk a zrazu pred ňou stál klaun. Biely makeup, oblečenie, vlasy. Všetko sa zmenilo a ja som zostal kdesi vzadu, kým klaun prebral vedenie. 

"Ja!" zaševelil som s rukami rozpaženými ako pri slávnostnom predstavení. Ani som pri tom neregistroval, že Geneove telo som šuchol po podlahe ďalej od seba. 

"Spiderman?" oslovil ma trasúcim hlasom pomedzi plač. Naklonil som sa k nemu a zdvihol jeden kútik úst potretých červeným rúžom.

"Nie je tu. Išiel na výlet. Ale ja nikam nejdem. Budem s vami, až kým na to neprídem."

"Na čo? O čom to stále hovoríš?" zvrieskla po mne Sally naštvane. 

"O tom, že okrem tých faganov ma vidíš len ty! Nik z tých tupých dospelákov ma nikdy nevidel. Ale ty áno!" Jej oči zneisteli, čosi jej prebehlo mysľou. Otvorila ústa, z ktorých najprv nevyšlo nič, ale napokon sa predsa opýtala.

"To ty si ten klaun, čo o ňom hovorili deti? Ten, čo ich desil?" 

"Áno. Ja som ten úžasný tvor, ktorý je ich nočnou morou a najhorším strachom!" opäť som sa vypäl, vystrel sa, akoby mi dali hodnotnú cenu, medailu či odmenu za to, čo všetko som tým deckám stváral.

"Chcem ísť domov! Prosím!" plakal Gene a opakoval dookola to isté. Na okamih, na menej ako sekundu som si pomyslel, že ho pustím. Ale to nebolo možné. Iste by niekomu vytáral o tých mŕtvolách svojich kamarátov. Iba ak by som si ho tu nechal a zasvätil ho do toho, čo bolo mojím umením. Predsa len ma mal rád, vedel som to. Bol som jeho Spiderman. 

"Neboj sa. Neublížim ti." vyslovil som hoci som sám netušil, či je to pravda alebo lož. Sally sa načiahla a chytila ma za ruku.

"Billy! Pusť nás! Nikomu nič nepovieme. Prosím!" 

"Nemôžem. Aj keby som chcel. Stále nemám odpoveď." Skutočne som si to v ten moment myslel. Ale náhle som si spomenul, čo Sally hovorila pred chvíľou.

"Vravela si, že ti o mne hovorili decká?" Sally prikývla. Chcel som sa pýtať ďalej, ale Geneov plač ma vyrušoval. Vzal som ho na ruky a trielil s ním po schodoch hore.

"Neubližuj mu! Billy! Prosím! Neubližuj mu!" 

"Hneď som späť!" zhúkol som ťahajúc Genea za sebou na chodbu. Treskol som dverami a hľadal prvú izbu, do ktorej by som ho zamkol.