"Meškáš." Síce som nenosil hodiny, ale bol som si istý, že idem načas.
"Nemeškám!"
"Nie, ale chcela som začať inak než klasickým "ahoj"."
"Aha." pousmial som sa, hoci som celkom nepochopil, čo tým myslela.
"Páni! Ty teda máš zmysel pre humor."
"Nebolo to vtipné." utrúsil som s pokrčenou perou, na čo sa Sally zamračila.
"Sklapni!" udrela ma do ruky ale vzápätí sa usmiala. Zrejem to bolo niečo, čo sa pri tom chodení robí.
"Mám na teba zopár otázok." začal som, keď Sally vykročila chodníkom pomedzi stromy.
"Máš otázky? Tak sa teda pýtaj." Netušil som, prečo sa pousmiala ale na dôvod som sa nespýtal.
"Mala si niekedy operované oči?" Prekvapenú tvár otočila ku mne tak prudko, až jej vlasy spadli do čela a prikryli jedno líce.
"Čože?"
"Takže nemala?"
"Nie! Čo to máš za otázky? Si doktor alebo čo?" jej odmietavý postoj mi dal najavo, že je niečo zle. Nechcel som to zasa skaziť a tak som si vytiahol poznámky z toho, čo som našiel v akejsi knihe.
"Máš radšej kávu alebo čaj?"
"Čaj."
"Aj ja." prikývol som hoci som netušil, čo je lepšie. Ale pre úspech v tej knihe radili súhlasiť s tým, čo vraví ten druhý.
"Obľúbené jedlo?"
"Čo ja viem...pizza?"
"Aj u mňa. Dobre."
"To máš tie otázky napísané? Ty nechodíš moc často na rande, však?" premerala si ma so zvláštnym výrazom v očiach.
"Vôbec." priznal som sa bez akýchkoľvek rozpakov.
"Čože?" zdvihla obočie, ale ja som rýchlo prebehol očami po ďalšom riadku a prečítal otázku, ktorá tam stála.
"Preferuješ dlhú romancu alebo jednorázovky?" Sally zastala, otočila sa ku mne a založila si ruky na hrudi.
"Žartuješ, však?" Neodpovedal som, len som na ňu neisto pozrel.
"Uťahuješ si zo mňa, pretože som po tebe v tom klube vyštartovala? Pretože som ťa pobozkala a potom ťa poslala do hája?" jej oči boli plné výčitiek a hnevu. Preto som rýchlo potriasol hlavou.
"Nie!"
"Tak o čo tu ide? Nemôžeš sa ženy na prvom rande pýtať také veci! Pobozkala som ťa, pretože...som to proste v ten moment urobiť chcela! A len pre info, nie som na jednorázovky, takže..." Nenechal som ju dohovoriť a skočil jej do reči.
"Ani neviem, čo to znamená! Len..." priznal som a sklopil zrak. Cítil som klauna ako sa túži dostať von. Chcel prebrať kontrolu, ja som sa chcel skryť v tej pohodlnej maske, ktorú som toľké roky nosil. Ale musel som ho držať na uzde, nesmel som sa teraz začať meniť. Sally by to vydesilo.
"Billy?" oslovila ma pokojnejšie.
"Ak ma chceš spoznať, vykašli sa na pripravené otázky." vzala mi papier z ruky, skrčila ho a odhodila preč.
"Proste len buď taký, ako v škôlke. Ako v triede, keď si bol Spiderman." Jej úsmev ma donútil nadvihnúť kútiky pier. Plán bol na dobrej ceste.
YOU ARE READING
Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)
FanfictionMojou radosťou bol detský strach. Mojou každodennou rutinou bolo sledovať tie malé stvorenia, vyvolať v nich pocit beznádeje a desu. Miloval som pohľad na ich tváre plné hrôzy a zvuk ich kriku. Najsladšia hudba pre moje uši. Najsladšia vôňa, aká sa...