Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

26

V tej chvíli sa ale otvorili dvere a ja som ju pustil. 

"Čo tu robíš? Nemôžem byť s dvoma triedami sama! Nieže by som tie deti nemala rada, ale občas sú ako besné psi!" Žena ani nečakala na odpoveď a odišla. Prekvapený pohľad som upriamil na Sally, no bol som to ja, kto ma prekvapil. 

Čo som sa pred chvíľou chystal spraviť? Čo by som spravil? Zabil ju?

Nie! Nie tu! 

Prečo som ju teda nepustil, keď mi bolo jasné, že ju tak nedonútim povedať viac? A prečo sa nebránila, keď ma žiadala, aby som ju pustil? 

Zbláznim sa z nej! V ten moment mi hlavou preblesklo, že jej ten bledý krk vykrútim, omotám jej ho ohnivými vlasmi a potiahnem. 

V jednej chvíli som ju chcel uškrtiť a dívať sa, ako posledný raz vydýchne a vzápätí som sa jej túžil dotknúť bez toho, aby som jej niečo zlomil.

Billy, spamätaj sa!

"Mala by som ísť." prehovoril prvá a ja som si uvedomil, že na ňu po celú tú dobu hľadím. 

Ak teraz odíde, budem musieť stvárať ďalšie psie kusy, len aby som sa jej mohol niečo spýtať. 

"Počkaj!" zastavil som ju, než sa odo mňa vzdialila.

"To okno." vyslovil som prvé, čo mi prišlo na rozum.

"Dám to spraviť, len mi donesieš peniaze."

"Zajtra?" naliehal som, spidermanovu masku som zvieral nervózne v rukách. Sally sa pousmiala, podišla ku mne a oči uprela priamo do tých mojich. 

"Bude to pár dní trvať. Ale ak chceš, môžeš prísť znova v kostýme. Deti sa potešia."

"Prídem." Už teraz som sa za tú odpoveď nenávidel, ale tá zvedavosť bola ako oheň. A Sally každým pohľadom prilievala olej.

"Dobre. Len už nič nerozbi."

"Budem sa snažiť." znova nastalo ticho. Nehýbal som sa, mal som dojem, že ani nedýcham. Myseľ prestala pracovať. Vnímal som len ju. A zrazu som si uvedomil, že sa za ňou objavujú balóniky. Moje červené balóniky. 

Zbadala môj zmätený výraz a obrátila sa.

"Kde sa tu vzali?"

"Mal som v zálohe ešte pár trikov."

"Tak si ich šetri na zajtra."

"Nemôžem prísť normálne? Pripadám si v tom ako imbecil." Natiahla mi masku na tvár a pohladila ma po líci. 

"Príď ako chceš. Ale sekne ti to." Buď som sa zbláznil, alebo to bolo tým tesným oblekom, ale z jej pohľadu som celý horel. 

Prekliata ženská! Musím ju čím skôr zabiť, ten pocit bol pre mňa celkom neznámy a mne sa to prestávalo páčiť!