Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || Texting

26. Kapitola

Netuším, ako dlho som sedel na zemi a pozoroval muffiny na svojich nohách. Prstom som neprítomne obkresľoval písmenká na vrchu a rozmýšľal nad tým, ako to bude ďalej. Nemohlo to predsa takto skončiť.

Alebo áno? (Jasne, že nie. Za to by ma moje čitateľky zabili)

S povzdychom som sa hlavou oprel o stenu za sebou. Čistou rukou som zobral telefón a už snáď po stý krát som skontroloval či si ma Bambi náhodou neodblokoval. Neúspešne. Bol až príliš tvrdohlavý.

Ako sa s ním spojím? Neviem, kde býva. Neviem jeho číslo. Neviem v podstate ani ostatné sociálne siete, kam by som ho mohol prísť kontaktovať. V danej chvíli som sa cítil snáď viac zúfalo ako človek blúdiaci po púšti. Pomaly, ale isto som strácal nádej, že nájdem spôsob ako sa s ním opätovne vidieť. Strácal som nádej, že nájdem svoju vodu v tejto nekonečnej púšti.

A zrazu, keď už som bol rozhodnutý nechať jednu zo sĺz, aby stiekla po mojej tvári, mi to docvaklo. Nebolo to možno najlepšie a hlavne najspoľahlivejšie riešenie. Nemusel sa tam objaviť a už vôbec nie mi odpísať. Ale za pokus predsa nič nedám, no nie?

Rýchlosťou blesku som sa postavil na nohy. Muffiny som prekvapivo zachytil a spolu s nimi v rukách som sa ako také malé dieťa rozbehol hore do svojej izby. Moje telo v mihu sekundy pohltila nádej, čo bolo na mne jasne vidno. Na perách sa mi totižto zračil jemný, ale za to nervózny úsmev a moje oči opätovne prekypovali pocitom, že predsa len nie je všetko stratené.

Okamžite, ako som bol vo svojej izbe, som si sadol za počítač a rýchlo ho odomkol. Musel som uznať, že tých päť minút, pokiaľ sa počítač zapne, ma doslova zabíjali. Nervózne som mykal myškou zo strany na stranu a pritom pohľadom sledoval muffiny.

Muffinčeky! Pomôžte mi!

Nakoniec sa počítač rozbehol a ja som tak mal možnosť prejsť na stránku, ktorá našťastie zachovala všetky moje údaje. Bol som rád, že nemusím strácať čas nezmyselným vyplňovaním týchto vecí. Teda som už len vstúpil do chatu a začal sa prehrabávať skrz online účastníkov. Dúfal som, že tam niekde bude aj môj Bambi, ibaže šťastie mi neprialo.

Zúfalo som sa oprel o operadlo stoličky a nakrčil obočie.

Čo teraz? Pomyslel som si. Ibaže odpoveď bola jasná. Nezostávalo mi nič iné, ako čakať. Len tak jednoducho sa nevzdám.

A tak, týmto momentom, začalo dlhé čakanie. Zo začiatku to bolo jednoduché. Len som sem tam pozrel, kto nový sa pripojil a poprípade odohnal alfy, ktoré stáli len o jediné. Raz sa mi dokonca stalo, že mi napísal jeden vcelku milý chalan. Vážne som váhal či si s ním nemám začať písať. Vyzeral naozaj slušne. No stačil jediný pohľad na muffiny a okamžite mu letela správa s drsným odmietnutím.

Ja som tu len a len kvôli Bambimu.

Musím vám povedať, že ešte nikdy som takto dlho nepresedel nad počítačom. Unavene som sa opieral lakťom o stôl a potichu odpočítaval sekundy. Napočítal som sa cez tristo minút, čo znamenalo, že som nad počítačom strávil viac ako päť hodín.

Vzdával som to. Nedokázal som si predstaviť, že by som vydržal čakať ešte dlhšie. A zrazu, keď som už, už plánoval vypnúť svoj notebook, som si všimol nového účastníka. Prekvapila ma zmena farby. Už to nebol ten alfa, s ktorým som si písal ja. Bol to omega, ibaže stále s tým istým menom.

Musel to byť Bambi. Kto iný, by mal tak rozkošnú prezývku?

Nádejne som okamžite klikol na jeho meno a napísal mu. Zo začiatku som nevedel, ako začať, no okamžite ako som ho oslovil, to šlo akoby samé. Hlava prestala spolupracovať a prsty písali len to, čo im srdce našepkávalo.

Boobear (20): Bambi? Ja viem, že som sa správal zle. Bol som totálny idiot. Nadával som aj keď som na to nemal právo. Chcel, by som sa ospravedlniť. Tie muffiny boli vážne nádherné a až vtedy som si uvedomil, ako sa veci majú.

Boobear (20): Pokašľal som to! Strašne moc a viem, že si asi nezaslúžim tvoju pozornosť, ale pre prípad, že si toto čítaš... chcem ti to všetko vysvetliť. A ak si to nečítaš, možno mi bude aspoň lepšie :D

Boobear (20): V podstate je toto také moje menšie priznanie. Doteraz som si to stále nedokázal uvedomiť a myslím, že keď to napíšem tebe... prestanem si konečne vo vnútri seba klamať.

Boobear (20): Hazz, Bambi... Harry. Ono je naozaj ťažké popísať celú túto situáciu. Si iný, si výnimočný! Ibaže ja som iný nikdy neplánoval byť. Chcel som mať svoju alfu a žiť si svoj život, do ktorého by mi nikto nehovoril. Ibaže ty si to zmenil.

Boobear (20): Zo začiatku som ťa bral ako kamaráta. Bol si vážne super, no vtedy keď si mi doniesol tvoje veci... všetko sa zmenilo. Teraz už síce nevoňajú tak nádherne, ale nedokážem ti ich vrátiť. Mám ich na posteli a vždy keď idem späť tak si ich pritiahnem k sebe.

Boobear (20): Je to príjemný pocit. Voniaš naozaj nádherne a ja... ja by som chcel tú vôňu cítiť znova a znova. Ibaže... akoby sa na mňa pozerali? Keby som bol omega, ktorá sa snaží byť alfou? Toto je presne to, čo ma donútilo pochybovať.

Boobear (20): Nechcem, aby sa na mňa pozerali ľudia s opovržením. Ja... prepáč mi to, Harry.

Boobear (20): Myslíš, že mi niekedy opustíš? Možno to tak nevyzerá, ale aj ja ťa mám veľmi rád. A možno tak moje slová ani nevyzneli, ale... ale je mi to ľúto. Všetko mi je tak veľmi ľúto.

So slzami na krajíčku som si nohy vytiahol na stoličku. Pokrčil som ich v kolenách a napokon si hlavu zaboril medzi ne. Až vtedy som začal nahlas plakať. Tak nahlas, že som ani len nezačul tiché pípnutie zo strany počítaču, ktoré symbolizovalo novú správu.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte, 

ako sa máte? Dúfam, že sa keď tak páčilo a poprípade zlepšilo náladu :D

Inaaaaak! Čo si o tom myslíte? 

-Curly