To či som na tej stoličke plakal hodinu, alebo dve... nikto nevedel. Ani ja sám som si neuvedomoval čas, ktorý plynul tak sakramentsky rýchlo. V jednom okamihu tam žiadna správa nebola a zrazu, keď som pohľad presmeroval na obrazovku sa tam jedna vynímala. Podľa môjho odhadu bola stará tak pätnásť minúť, čo mi ale nevadilo. Hlavne, že odpísal.
Bambi (22): Uhm..
Hoci to nebolo to, čo som očakával, rýchlo som mu začal písať znova. Chrbtom ruky som si zotrel neposedné slzy a potichu zaskučal.
Boobear (20): Harry?
Bambi (22): Nie...
Boobear (20): Nie si Harry? :(
Bambi (22): Uhm nie.
Boobear (20): Vážne nie si Harry?
Bambi (22): Nie. Už som ti to povedal a prosím, nepýtaj sa na to znova :/
Znie to ako Harry.
Boobear (20): Musíš byť HARRY!
Musí to byť on. Je to on! Musí!
Cítil som sa ako nejaký závislý človek. Potreboval som svoju dávku Bambiho a len pomyslenie na to, že ho už nikdy neokúsim, ma zabíjalo.
Boobear (20): Musíš. Ak... ho už nenájdem tak... tak bude koniec.
Bambi (22): Koniec?
Boobear (20): Áno. Koniec.
Boobear (20): Bambi je úžasný chlapec a ja som o neho prišiel. :( Tak strašne moc si to vyčítam a snažím sa to napraviť, ale nemám ako.
Bambi (22): Prečo si to myslíš? :/
Boobear (20): Pretože mi nedal šancu. Zablokoval si ma... a ja už neviem, čo ďalej.
Boobear (20): Každý si predsa zaslúži druhú šancu, nie? :(
Bambi (22): To áno, ale ty si tých šancí mal viac.
Vedel som, že je to on.
Boobear (20): Ja viem, že som ich mal veľa, Bambi.
Boobear (20): Ale prosím odpusť mi.
Bambi (22): Ako si zistil, že som to ja? Nemám už ani len tú istú farbu mena a...
Boobear (20): Nikto nie je natoľko rozkošný, aby sa mohol volať Bambi.
Boobear (20): Nikto nepíše takým spôsobom ako ty.
Bambi (22): Louis... ja už nie som schopný v tomto pokračovať.
Bambi (22): Povedal si, že môžeme byť kamaráti a potom si mi začal nadávať :(
Boobear (20): Ja viem. Bol som idiot.
Bambi (22): To asi hej :/
Boobear (20): Tak, čo keby sme... začali odznova?
Bambi (22): Nemôžme.
Boobear (20): Prečo?
Bambi (22): Pretože máš moje veci a už si ma pobozkal.
Boobear (20): Tak ja ti ich môžem vrátiť.
Bambi (22): Ale tú pusu už nevrátiš.
Boobear (20): Tiež pravda.
Boobear (20): Tak, čo chceš, aby som robil?
Bambi (22): Neviem. :/ Čo ak sa to zase pokazí?
Boobear (20): Tak teda inak. Myslel si to s tými muffinmi vážne?
Bambi (22): Áno? :D
Boobear (20): Tak čo keby sme to spolu ehm.. skúsili?
Boobear (20): Najprv cez internet a potom aj naživo?
Bambi (22): Ale vzťahy cez internet sú zlé :(
Boobear (20): Ja si len potrebujem byť istý, že to všetko chcem riskovať.
Bambi (22): Takže je tu možnosť, že by si sa so mnou rozišiel?
Boobear (20): Na takéto veci nemysli, Bambi.
Boobear (20): Prosím.
Bambi (22): Ale to sa nedá! :(
Boobear (20): Bambi... tak teda inak.
Boobear (20): Budeš so mnou chodiť?
Bambi (22): Ja neviem, Louis.
Bambi (22): Je tu veľa zlých ale aj dobrý vecí a ublížil si mi... a bolí to... a...
Boobear (20): Tak ešte raz.
Boobear (20): Budeš so mnou chodiť? Prosím.
Chvíľu trvalo do kým mi odpísal. Vtedy som len sedel pri počítači a čakal. Nezostávalo mi predsa nič iné. Len čakať a dúfať, že ma Harry má natoľko rád, aby toto všetko pretrpel a bol so mnou.
Napokon sa mi avšak dostalo odpovede. Roztrasene somhlavu zdvihol nahor a pozrel sa na obrazovku pred sebou. Trhane som sanadýchol a prečítal si správu od Harryho, ktorá obsahovala síce len jednoslovo. Slovo, ktoré aj tak spôsobilo, že sa moje srdce jemne zachvelo.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ahojte!
Nová kapitola prekvapivo skoro, nemyslíte? :D Neviem, čo ma to popadlo, ale zobudila som sa s tým, že sa mi chce vás trochu potrápiť.
Tak čo? Ako podľa vás Harry odpovedal? 😏
Inak! Nejako som rozmýšľala. Už dávnejšie (a tým myslím asi rok dozadu) som založila instagram, ktorý by som chcela v dnešnej dobe možno aj využiť. Taaaaaaaak... mal by niekto záujem o shitty posty o mojom písaní a prípadných nápadoch?
-Curly
YOU ARE READING
Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || Texting
FanfictionStaré cesty nám nikdy neotvoria nové dvere. Preto musíme niekedy zariskovať a vydať sa neznámou trasou. Hoci je tu možnosť neúspechu, väčšinou objavíme vždy čosi nové a nám v živote prospešné. Záleží len na nás, ako to zoberieme. A výnimkou samozre...