Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || Texting

36. Kapitola

Ani som si neuvedomil a obaja sme stáli na vlastných nohách. Ja som sledoval s kamennou maskou Harryho pred sebou, zatiaľ čo jemu po tvári tiekli slzy. Vedel som, že som to prehnal, no akosi som sa neodkázal prinútiť, aby som sa ihneď ospravedlnil a zachránil čosi už dávno pokazené.

,,P-prečo?" dostalo sa z jeho roztrasených pier po chvíli. Následne si rukou neustále sa trasúc prešiel cez vlasy. Danými prstami si po chvíli utrel i slzy a zničene sa pozrel mojim smerom.

Au.

,,Ty to stále nechápeš, že?" vyšlo zo mňa zlomene, pričom som rukami rozhodil do strán. Akosi som ignoroval fakt, že by som Harryho mohol nebodaj buchnúť. Potreboval som mu prosto dať jasne najavo, ako má celá táto situácia ničí a frustruje.

,,J-ja neviem, Loui. Č-čo by som mal chá-chápať?" koktalo to stvorenie predo mnou, pričom ručičkami začal naťahovať a následne žmoliť lem svojho trička. Určite si nemyslel, že sa to takto pokašle.

,,To, že si sakra iný! Potrebujem normálnu alfu! Dospelú alfu! Ty? Ty si decko!" vykríkol som, pričom som si okamžite rukou prikryl ústa. Až v tomto momente môj mozog vypol a konečne sa na pozíciu veliteľa votrelo srdce. To očividne pochopilo vážnosť tejto situácie a pokúsilo sa to napraviť. Ibaže okamžite, ako som natiahol ruku k svojmu kučeravému princovi, sa Harry odtiahol. Ublížene sa na mňa pozrel a pery stočil do prapodivnej grimasy.

,,J-ja som chcel... b-byť pre teba d-dosť dobrý. J-ja som si m-myslel, ž-že to p-pôjde," plakal pričom opatrne ustupoval dozadu. Ani som si neuvedomil, ani som neotvoril svoje ústa a on si svoj čierny batoh prehodil cez plecia. Rýchlosťou blesku si na hlavu natiahol kapucňu a s plačom sa rozbehol von z môjho bytu. Zabuchol dvere a odišiel, zatiaľ čo ja som obarený zostal stáť na mieste.

Možno si poviete, že som idiot. Možno mi budete nadávať. Ibaže v mojom vnútri sa neustále bili dve moje polovičky. Jedna vravela, že toto je zlé zatiaľ, čo tá druhá si chcela Harryho pritiahnuť k sebe a už ho nikdy nepustiť.

Bolo ťažké odolávať jednej z nich. Obe sa niekedy museli dostať na radu a mrzelo ma, že v tomto okamihu vyhrával môj mozog. Možno, keby mi vtedy vládlo srdce, povedal by som mu tie dve slová. Možno by som sa k nemu teraz túlil a bozkával ho na jeho dlhý krk.

Ibaže som to pokašľal. Ublížil som alfe, ktorú som miloval, hoci som to nedokázal povedať. Ublížil som kučeravému stvoreniu, ktoré som chcel držať vo svojom náručí a aj cez moje pudy sa o neho starať. Ublížil som svojmu Bambimu.

***

Ako plynul čas, prestalo ma baviť sedieť nad mojim telefónom. Už niečo cez štyri hodiny som sedel u seba v izbe a snažil sa mu napísať. Ibaže všetky správy zostali neprijaté, akoby Harry bol stále kdesi mimo dosah.

Niekoľko krát som sa ho pokúšal nájsť. Dokonca som vyšiel aj von, ibaže on tam nikdy nebol. Prechádzal som sa po parku, ibaže on tam nebol. A preto si teraz pokladám otázku... Kde teraz ten môj Bambi je?

Louis: Bambi.

Louis: Prosím, odpusť mi to.

Louis: Viem, že si mi dal už druhú šancu, ale prosím.

Louis: Milujem ťa a hoci to neviem povedať, stále to cítim.

Louis: To, čo som povedal...

Louis: Nebola úplne pravda. Nevadilo mi, že si dieťa.

Louis: Chcem sa o teba postarať, Harry.

Louis: Tak mi to prosím, dovoľ.

Louis: Prosím.

Takto som ho zahlcoval správami ešte niekoľko hodín. Neustále som mu vypisoval, až som napokon zistil, že je jedna hodina ráno. Vtedy som si povzdychol a so slzami na krajíčku som položil telefón na nočný stolík vedľa mňa.

Následne som sa otočil na druhý bok a sledujúc mesiac za mojim oknom som si povzdychol. Cítil som sa hlúpo. Nikdy som mu nechcel ublížiť a teraz? Teraz som ho zlomil a to až po druhý krát.

Bolelo ma to aj za neho. Celý ten čas som si nervózne zarýval nechty do ruky. Každým okamihom som sa dostával hlbšie a hlbšie do mojej pokožky, až som niekedy spôsobil to, že mi začala tiecť krv. Ibaže mne to nevadilo.

Zaslúžil som si to.

A tak som so slzami na krajíčku upadol do bezsenného spánku.

Ani si len nepamätám koľko bolo hodín, keď ma zobudilo hlasité zvonenie môjho telefónu. Vtedy som sa nespokojne prevalil na ľavý bok a poslepiačky sa natiahol po telefón. Neuvažoval som nad tým, kto to je a už vôbec nie, čo by mohol dotyčný o takomto čase chcieť. Prosto som sa chrapľavým hlasom ozval.

,,Prosím?"

,,L-loui? P-pomôž mi," ozval sa hlasitý vzlyk z druhej strany, ktorý ma plne prebral. Okamžite som vystrelil do sedu a s rozšírenými zreničkami som si telefón pritlačil bližšie k uchu.

,,Harry?!"

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte!

Nová kapitola! Tak čo? Stream ste už niektoré sledovali, preto zostáva ešte jedna odmena. Plánujem niekedy vydať ešte dve časti za deň, ibaže tým si nie som istá. Predsa len škola a tak...

Každopádne žiadne zabíjanie ma, prosím!

-Curly