Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || Texting

58. Kapitola

Odkedy mi Harry prestal odpisovať, som len pripečene sledoval dvere naproti mne. Neustále som sa opieral svojím ženským zadkom o linku a zhlboka dýchal, aby som si tak dodal odvahy. Bál som sa, že ma odmietne znovu. Predsa len ubehlo niekoľko mesiacov od chvíle, kedy mi Harry dal jasne najavo, že so mnou nebude a to cez správy.

Musel som si odkašľať. Cítil som akési nepatrné a hlavne nepríjemné mravčenie v mojom hrdle, keď sa celým bytom začali ozývať Harryho kroky. V tomto okamihu som bol aj celkom rád, že mám parkety, keďže tie vďaka hocijakému malému nátlaku vydávali hlasité zaškrípanie. Teda ma upozornili na prítomnosť inej osoby v mojom okolí.

Už sem ide.

,,Loui?" presne, ako som očakával, na mňa Harry zakričal, pred tým ako si to namieril do kuchyne. Bolo to, akoby sa ma snažil upozorniť na to, že prichádza. A verte alebo nie, ale bol som za to viac ako rád. Za tých pár sekúnd som sa totižto stihol rýchlo popraviť a utrieť si svoje od masla špinavé ruky do utierky. Počas textovania s Harrym mi daná hmota na prstoch nevadila. Ibaže pri pomyslení na to, že by som ho mal takto chytiť za ruku ma na mieste priam striaslo.

,,Tu som," vydýchol som potichu dúfajúc, že ma Harry započuje. Na moje šťastie som mne náročnú vetu už nemusel opakovať. Mal som pocit, že hlasivky melú z posledného a preto som ich radšej nechal oddýchnuť. A úprimne? Kto by vôbec dokázal čosi povedať, keby sa mu pred očami zjavila tá nádhera? Tá nádhera menom Harry?

Chlapec, ktorého som spomínal ma totižto úplne ohúril. Nikdy som si nemyslel, že budem môcť vidieť kohosi tak vysokého v tak veľkom oblečení. Bambi si totižto zobral svoj sveter, ktorý mu dokonalo kryl všetko od krku až po polovicu stehien a pravdepodobne aj spodné prádlo, teda nejaké moje nohavičky.

,,Dobré ráno," vydýchol a vyceril na mňa zuby, vďaka čomu na povrch vyšli rozkošné jamky v jeho líciach. Mal som chuť podísť k nemu a prstom do nich jemne zatlačiť. Pripadali mi na ňom tak strašne neskutočné, tak strašne dokonalé.

,,A-aj teba," zakoktal som sa, načo som okamžite pokrútil hlavou. Na sekundu som zavrel svoje modré oči a v duchu sa povzbudil. Dobre som vedel, že v tomto vzťahu som ja ten dominantný. Že som ten, ktorý sa musí o všetko starať a hlavne nebyť nervózny.

Napokon sa Harry vybral k stolu, za ktorý sa posadil. Bol som viac, ako rád, že sa usadil sám, keďže ja som si potreboval šetriť svoje už tak dosť roztrasené hlasivky. Napokon som sa opatrne rozišiel k nemu.

V okamihu kedy som stál vedľa neho, som ho opatrne pohladil po ramene, čím som na seba dosť jasne upozornil. Harry len spokojne natočil hlavu mojim smerom a s úsmevom pozoroval, ako si sadám na stoličku ani nie pol metra od neho.

Zhlboka som sa nadýchol a privrel svoje oči, aby som si tak dodal odvahu. A keď som ich už otvoril, naskytol sa mi pohľad na Harryho s plnými ústami maslového chlebu. Musel som sa jemne pousmiať, keď som ruku naťahoval k nemu. Následne som ju položil na jeho stehno a zhlboka sa nadýchol.

,,Vieš, Harry... chcel som sa ťa niečo spýtať," šepol som, hlas sa mi triasol. Pociťoval som, ako celým mojim telom koluje akýsi mrazivý pocit. Čelo mi oblial studený pot a jazyk sa mi začal pliesť, keď Harry len kývol hlavou na znak toho, že mám vypovedať všetko, čo mi stojí na mysli.

,,Ja... už som sa na to pýtal," začal som a pokrútil hlavou, keď sa mi v nej zjavila spomienka na jeho odmietnutie. V tej dobe som si to zaslúžil. Nebudeme si klamať. Mohol mať na lepšieho, no teraz sa mi zdalo, že k sebe patríme. Že by som pre neho možno aj mohol byť tým najlepším. Tým, ktorý ho bude chrániť a milovať.

,,Hm?" ozvalo sa potichu zo strany kučeravca, keď prehltol kúsok, ktorý si starostlivo odhryzol. Následne sa na mňa pozrel svojimi zelenými očami a zvedavo vytiahol kútiku úst dohora.

Teraz je ten čas. Venuje mi pozornosť.

,,B-budeš so mnou chodiť?" na začiatku som sa trochu zasekol, preto som musel dané písmenko zopakovať dvakrát, čím som vytvoril efekt jemného zakoktania. Moje tváre nadobudli červenú farbu a ruky sa väčšmi roztriasli. A hoci som sa konečne dokopal k tomu sa na to spýtať, stále nebolo vyhraté. Šampanské budem môcť otvárať až po Harryho odpovedi.

A verte, že celú tu dobu, ktorú Harry strávil usmievaním sa, som mal pocit, že explodujem. V žilách mi to vrelo, krv sa rýchlym tempom premiestňovala do srdca a následne sa opätovne radila do obehu. Mal som pocit, že na mieste zahyniem, pokiaľ sa mi okamžite nedostane odpovedi.

,,Myslíš, ako von? Alebo ako, že by sme boli frajeri?" spýtal sa Harry, pričom si zapravil neposednú kučeru za ucho. Trhane som sa nadýchol, keďže sa mi táto situácia nepozdávala a potichu som sa rozhodol mu odpovedať.

,,To d-druhé," zakoktal som sa a napokon sklopil pohľad k svojim nohám. Bál som sa a už som nevládal hrať sa na sebavedomého dominantného jedinca. Všetok ten nátlak vo mne vzbudzoval nervozitu a preto ani neviem ako a začal som svojou nohou poskakovať do rytmu môjho hlasno bijúceho srdca.

,,Ty so mnou chceš chodiť?" počul som mne ďaleko vzdialený hlas. Zmätene som nadvihol hlavu očakávajúc otrávený výraz kučeravca. Prekvapilo ma avšak, keď sa na jeho tvári zračil úsmev. Zmätene som nadvihol obočie, no skôr ako som stihol čosi namietať, Harry už sedel v mojom lone a silno ma objímal okolo ramien.

,,Takže áno?" zašepkal som bez dychu a ruky opatrne položil na jeho boky. Harry sa len potichu zachichotal a spokojne zašepkal kladnú odpoveď do môjho krku. A to čo sa dialo si už asi dokážete predstaviť. Len sme tak sedeli na stoličke a spokojne sa k sebe túlili. Sem tam nám ubehol menší bozk alebo obtretie sa o toho druhého.

A tak sme si spolu užívali dnešný deň. Po celý ten čas sme boli na seba natisnutý a spokojne si vymieňali sliny. A to až do siedmej hodiny večernej. Vtedy som Harryho odprevadil k autu, kde sme ako inak naložili aj nejaké tie batožiny. Dúfal som, že tam bude všetko potrebné.

Následne som už len naštartoval a s jemným úsmevom sa pozrel na neho.

,,Pripravený?" spýtal som sa a natiahol k nemu ruku. Čo ma avšak prekvapilo bolo to, že sa Harryho tvár skrčila do bolestivej grimasy.

Už zase?

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte!

Nová kapitola je tu a uhhh... kde začať? V poslednej dobe strašne klesajú komentáre a k tomu aj umiestnenie. Z prvého miesta sme sa zošmykli na tretie :/.

Ja viem, že to je možno o ničom alebo tak... len bola by som rada, keby ste mi to napísali a prípadne dali vedieť, čo mám zmeniť, aby vás to znovu bavilo. 

No nič. Dobrú noc a pekné sny^^

-Curly