Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || Texting

71. Kapitola

 Hladina vôkol mňa sa trochu pobúrila. Zmätene som sa obrátil čelom k menšej prichádzajúcej vlne. Očakával som, že sa odtiaľ vynorí Harry. Ibaže po kučeravom anjelovi nebolo ani stopy. Akoby sa stratil v kráľovstve zimy a rias.

Začínal som mierne panikáriť. Z úst mi vychádzal hlasitý krik jeho mena. Nebol som si istý či to je niečomu vôbec platné, no za pokus to stálo. Rukami som víril vodu a snažil sa cez zakalenú hladinu nájsť môjho priateľa. Bol som v úzkych a to až na toľko, že som nebral ohľad na neposednú bublinu, ktorá sa vynoril spod môjho tela.

A nie. Neprdol som si!

,,Har-" hlas sa mi otriasol, keď som z ničoho nič pocítil okolo svojho členku teplý dotyk. Nečakal som to. Oné stvorenie ma začalo ťahať smerom ku dnu, načo som vypískol. Ani len som nestihol vypúliť svoje modré oči a moja tvár sa ocitla v chladnom objatí miestnych vôd. Rukami som okamžite začal hádzať okolo seba, v snahe udržať sa nad vodou, no nedarilo sa. Stisk onej ruky ma držal pod hladinou nejakú tú dobu. Oči som mal inštinktívne zavreté a ústa naširoko otvorené. Ani len som nevnímal to, že ma obklopuje akási tekutina, keďže vďaka kriku sa vôkol mňa objavili obrovské vzduchové bubliny.

Nakoniec sa mi avšak podarilo vymámiť zo spárov vodného monštra ( a to teraz nehovorím o svojom penise) a vyplával som na vzduch. Vo chvíli kedy moju tvár ovial chladný vánok, som začal zbesilo dýchať. Užíval som si kyslíka, zatiaľ čo som svojimi mokrými rukami žmolil moje oči. Bodaj by som ba i dostal infarkt, keby sa spoza môjho chrbta neozval zvonivý smiech.

,,M-mal si sa vidieť!" skrz smiech sa mu ťažko rozprávalo. Počul som, ako sa drhne vlastnými slinami, keď sa snaží lapať po dychu. Donútil som sa teda otvoriť svoje oči a nevrlo zamrkať. Pred nimi sa mi totižto zračil chlapec smejúci sa tak nahlas, že by ani len nepotreboval megafón, aby ho počuli na druhú stranu Londýna.

V hrudi mi čosi brnklo. Bol to taký ten nepríjemný tón, ako keď uprostred pesničky na gitare praskne struna. Moje telo pohltil v okamihu akýsi druh hnevu, ktorý ma donútil sa na Harryho vrhnúť. Bez jediného náznaku nehy, som schytil jeho vlasy. Tie boli pre tentokrát snáď po prvé úplne rovné a čo viac mokré. Preto sa mi spočiatku vyšmykli, načo som zavrčal a Harryho svojim telom zhodil pod vodu. Pre tentokrát som ho tam avšak nechal úplne samého a to istú dobu. Harry sa pod mojimi rukami hmýril a nespokojne kričal, čo som mohol spoznať podľa neposedných bublín. Napokon sa jeho ruky omotali okolo mojej nohy, nie s úmyslom ma potopiť. Len sa k nej pritisol ako taká koala, zatiaľ čo som ja stál chodidlami na pevnom dne jazera.

Nakoniec som Harryho s veľkým úsmevom vytiahol von. Bol som si viac ako istý, že sa mu nič nestane. Mozog človeka vydrží bez kyslíka totižto až šesť minút, zatiaľ čo bol Harry pod vodou niečo málo cez dvadsať sekúnd.

Zoširoka som sa usmial. Harry okamžite ako sa zhlboka nadýchol, zaboril svoju hlavičku do mojej hrudi. Trochu som sa zakolísal a potichu sa zasmial, keď sa jeho vlasy prilepili na môj hrudník.

,,No čo, striebro? Budeš ešte hnevať?" prešiel som mu rukou po chrbte a pyšne sa pousmial, keď chlapec v mojej náručí pokrútil hlavou. Opatrne som si ho odtiahol od seba a zapozeral sa na neho. Stačil jediný pohľad na jeho tvár, z ktorej kvapkala studená voda, a moje srdce sa začalo topiť ako zmrzlina pod nevrlými lúčmi ešte viac nevrlého slnka.

,,Nie," pípol a po dlhej dobe otvoril jedno zo svojich zelených očí. Okamžite si ma všimol, nad čím sa moje kútiky úst väčšmi povytiahli nahor. Premeriaval si ma a nosík nespokojne krčil. Musel som len jemne pokrútiť hlavou nad tým, ako zareagoval. V podstate som mu len vrátil to, čo on spravil mne. No ako sa zdalo smiech ho v mihu sekundy prešiel.

,,No tak, zelenoočko. Pozri sa na mňa aj tým druhým kukadlom, nech som si istý, že ťa môžem pobozkať a že sa ma pri tom nepokúsiš utopiť," pobavene som ho provokoval, zatiaľ čo som rukou jazdil po jeho chrbte. Pod bruškami svojich prstov som cítil, ako sa jeho hrudník jemne hmýri, keď lapal po dychu. Ba sa i trochu triasol kvôli zime, načo som sa rozhodol, že ho radšej vytiahnem von a následne ho odnesiem späť do chaty.

,,Uhm dobže," bola odpoveď, ktorá sa nakoniec otrávene dostala z pier môjho priateľa. Harry napokon otvoril aj svoje druhé oko a po dlhej dobe sa konečne usmial. Vyrovnal sa v chrbte a jazykom si prešiel po spodnej pere čakajúc na bozk. V tele sa mi okamžite rozhostil pokoj a spokojná atmosféra, ktorá ma pohltila ako tsunami. Mal som pocit, že v mojej hrudi bilo srdce snáď všetkých živých bytostí na Zemi, keď som sa nakláňal k jeho perám. Následne som ho hrubo pobozkal a rukami som si ho práve naopak jemne privinul bližšie k sebe. Jeho studené telo sa prilepilo na to moje horúce, nad čím som potichu zavzdychal a privrel svoje modré oči. Miloval som ten kontrast, ktorý bol medzi nami. To aký bol Harry roztomilý s mokrými vlasmi, zatiaľ čo ja som vyzeral ako zmoknuté kura. To, ako vždy sčervenal, keď som mu čosi povedal a čo viac aj to aký krehký bol oproti mne.

Cítil som na svojom tele, ako sa mu trasú ruky, nohy, celé telo. Moja hlava jasne vedela, že by sme mali ísť, inak Harry prechladne. Ibaže srdce ma nútilo väčšmi prehlbovať bozk, vďaka ktorému sa kučeravec prehýbal v chrbte. Jazykom som búral ten jeho, nad čím som sa musel pousmiať.

Srdce neposlúcha rozum. Neriadi sa zákonmi ani pravidlami. Prosto si ide po to, po čom najviac túži. A bolo by si to aj zobralo, keby sa Harry opatrne neodtiahol. Nespokojne som zamrkal očami a pozrel sa na neho. Celý sa triasol. Pery mu pre tentokrát nabrali odtieň čučoriedok najmä z chladu, nie z nástojčivého bozkávania.

,,M-myslím, ž-že už je č-čas, aby sme šli," vydýchol ustarane. Len som prikývol a okamžite si ho vytiahol do náruče. Vďaka vode, ktorá ho nadnášala, vážil sotva niečo málo cez pár gramov. Preto mi nerobilo problém, keď okolo mňa omotal svoje dlhé nohy. Hlavu položil na moje rameno, zatiaľ čo sa dlaňami začal obtierať o môj krk. Len som sa nadýchol jeho lahodnej vône a s prvým krokom mimo jazero, som sa rozhodol ozvať.

,,Za chvíľu sme na chate. Tam ťa krásne uložím a pôjdeme spinkať, dobre?" mumlal som zamilovane, keď som konečne vychádzal von z vody. Harry celý stuhol a väčšmi sa na mňa pritisol, keď nespokojne zakrútil hlavou. Zmätene som sa na neho pokúsil pozrieť, ibaže on mi tú možnosť nedal. Tvár totižto skrýval v mojom ramene, akoby sa bál, že keď ho uvidím, zrúti sa nám svet k nohám.

,,N-nemyslel som tam," pokrútil hlavou a ja som si až teraz uvedomil, že kvapky na mojom chrbte nie sú len priliehavé zvyšky z nášho kúpania. Boli to aj slzy môjho partnera, ktorý sa stočil do klbka.

,,A kam, striebro?" šepol som nástojčivo a pohladil ho upokojujúco po chrbte.

,,D-do nemocnice. N-nick už t-tam je a strašne ho to bolí," vzlykol môj kučeravý priateľ, nad čím som sa otriasol. Nepotreboval som sa ho pýtať, ako to vie. Medzi partnermi spojenými tým otrasným uhryznutím bolo vždy také silné puto. Avšak... nebol som si istý či to myslí naozaj vážne, alebo ho len premáha bolesť. Ibaže okamžite ako sa Harry pozrel do mojich očí som pochopil.

,,J-je koniec. U-už... u-už ma tam l-len zanes, n-nech sa t-toho zbavím," poprosil vzlykajúc a ja som nehodlal nijako protestovať.

Už bude po všetkom.

Alebo snáď nie? 

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

Nová kapitola je tu po dlhšej dobe, avšak pri mojej brigáde a rozbitom telefóne, sa inak nedalo.

Okrem iného... snáď sa kapitola páčila a dúfam, že zanecháte aspoň menší komentár. Moc by potešil 😸.

Plus. Hádajte, ktorý príbeh sa blíži ku koncuuuuu...!

-Curly