Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || Texting

44. Kapitola

Poznáte ten pocit, keď zazvoní na koniec poslednej hodiny a vy sa, čo najrýchlejšie to ide, snažíte dostať von z triedy? Keď hľadáte veci a zmätkujete, aby ste sa poprípade dostali do prednej línie rady na obed? Presne tak isto som sa ja cítil v tomto okamihu. Harryho slová boli pre mňa čosi ako zvonček. Okamžite som sa rozbehol k tej kučeravej nádhere a ako tašku som si ho pritiahol bližšie k sebe. On len vystrašene pustil paplón a natisol sa svojim telom na to moje.

,,Choď do pivnice. Ja zamknem a hneď som tam," zašepkal som mu, pričom som ho jemne pohladil ho chrbte. Zo začiatku namietal a len sa ku mne tisol viac. Až keď som ho jemne pobozkal na čelo a poprosil ho, sa trhane rozišiel ku pivnici. Neustále sa obzeral až napokon zmizol za dverami.

V tomto okamihu ma plne pohltila panika. Ako majú omegy už vo zvyku, som sa roztriasol ako taká osika a namieril si to ku dverám. Nebudem klamať. Panikáril som, keď som hľadal kľúč medzi množstvom iných, ktoré ležali na botníku. Celé moje sebaovládanie totižto odišlo spolu s Harrym.

Sakra.

Nakoniec som medzi prsty zobral kľúč a otočil sa ku dverám. Ibaže tie, hoci som sa veľmi snažil ich zavrieť, sa napokon otvorili dokorán. Prekvapilo ma, keď omega, ktorého som kedysi poznal, vošiel dnu a s tichým zavrčaním sa na mňa pozrel.

,,Kde je?" spýtal sa odhodlane, načo som sa vystrel a zaťal sánku. Nepanikár, Tomlinson. Zvládneš to. Presne tak, ako bojovali niektorí ľudia za Narniu, budeš bojovať ty za Harryho. Jasan?

,,Vypadni," zamumlal som odhodlane a pustil kľúče, aby mi nezavadziali. Nick si len odfrkol a povýšenecky sa na mňa pozrel. Svojimi hnedými očami si ma prešiel od hlavy až po pätu, do kým si neodfrkol. Hoci bol omega a tie mali vo zvyku byť pokorné a submisívne, Nick bol len sebecká špina. Bol presne ako tie ženské omegy, ktoré nájdete v bordele.

,,Kde je moja alfa? Je mladý, Tomlinson. Musím si na neho dávať pozor a keď vyrastie tak sa bude starať on o mňa," oboznámil ma s faktom, keď sa zhlboka nadýchol. Akoby sa ťa na to niekto pýtal...

Potom, čo nasál vôňu svojej alfy, len slastne privrel oči a poobzeral sa po byte. Už, už sa dokonca aj pripravoval, že vykročí, keď v tom som mu chytil ruku.

Nemilosrdne som stisol jeho zápästie a zamračil sa na jeho chrbát. Netrvalo dlho a on sa ku mne otočil čelom. Zo začiatku sa len priblblo usmieval a to až do okamihu, ktorý som absolútne nečakal. Vtedy totižto zaryl nechty do mojej pokožky a v stotine, kedy som prepadával bolesti, ma prosto odsotil preč.

,,Keď mi nepovieš kde je, tak si ho nájdem sám," zavrčal, keď sa vybral aj cez moje protesty do bytu. Bol som rád, že si to namieril na poschodie. Tam predsa Harryho nenájde. A okrem iného... Potreboval som utíšiť vibrovanie svojho telefónu. Harry bol podľa všetkého nervózny a to som nemohol dopustiť. Preto som urýchlene vytiahol daný prístroj a začal mu písať.

Bambi: Loui?

Bambi: Je tu?!

Bambi: Louis!

Louis: Bambi, pokoj. Pekne zostať tam, kde si.

Louis: Zamkni sa, ľahni si a pokús sa odpočinúť. Okamžite, ako ho vyhodím, pôjdem za tebou.

Louis: Sľubujem.

Louis: Milujem ťa. ♥

A to bola posledná správa pred tým, ako som telefón vrátil späť do vrecka. Okamžite som si napravil dlhé rukávy môjho trička, aby mi nezavadzali a rozbehol sa na poschodie, odkiaľ Nick už nahnevane odchádzal. Bez jediného slova som ho chytil za tričko, načo zmätene nakrčil obočie a rukou sa ohnal po mojej tvári. Šikovne som sa vyhol a začal ho ťahať dole po schodoch.

,,Vravel som, aby si vypadol. Toto je môj dom," zamumlal som nahnevane, pričom som si v hlave neustále premietal obraz vystrašeného Harryho. Bolo to čosi, čo vo mne vzbudzovalo hnev a pritom silu zároveň. Akoby len myšlienky na neho robili z malej bezmocnej omegy odhodlanú alfu.

Nakoniec som si ani len neuvedomoval, ako som sa zamyslel. To Nick totižto využil a prosto ma strčil. Musel som vypísknuť, keď sa moje telo zosunulo po troch schodoch a napokon dopadlo na tvrdú podlahu na prízemí. Zasyčal som a bolestivo si premnul zápästie, ktoré som si narazil. Cítil som, ako mi v ňom duní, keď som sa staval na nohy.

,,Toto si prehnal," zavrčal som nahnevane a pozrel sa na omegu pred sebou. Ten sa len víťazoslávne uškŕňal, pričom sa aj naďalej obzeral vôkol seba. Hľadal, kde inde by sa Harry mohol nachádzať. A keď už, už pohľadom blúdil smerom ku dverám od pivnice, som sa po ňom prosto vrhol.

Nebudem klamať. Bitka medzi nami dvoma bola ako bitka medzi dvoma dievčatami. U omieg nebolo zvykom, že by sme sa mlátili. Preto hlavné údery v tomto zápase spočívali v škrabaní a ťahaní sa za vlasy.

,,Zlez zo mňa, Tomlinson!" zakričal nahnevane Nick, keď som sa vysadil na jeho brucho. Vtedy som napriahol ruku a po prvé mu uštedril plnohodnotnú ranu. Prekvapilo ma, keď omega podo mnou zmučene zastonal, avšak prehodil si ma pod seba. Svojimi rukami okamžite zatlačil na moje hrdlo, čím spôsobil, že som vystrašene zaryl nechty do jeho bicepsov.

,,Harry je moja alfa," zasyčal mi do tváre. Bolo zaujímavé, aké agresívne dokážu byť omegy, keď sa jednalo o alfu.

,,Nikdy!" vypľul som mu do tváre, načo Nick len zosilnil svoj stisk. Tlačil mi na dýchacie cesty a ja som sa nemohol brániť. Jediné na, čo som sa zmohol, bolo kopanie nohami a škrabanie jeho rúk, v snahe oslobodiť sa od nepríjemného pálenia, ktoré prechádzalo mojimi pľúcami. Potreboval som sa nadýchnuť.

Dokonca sa mi aj zatmievalo pred očami, keď v tom sa ozval hlasitý piskot.

,,PUSŤ HO!" zakričal vystrašene Harry, ktorého alfa hlas nás oboch dostal do pomykova. Nick sa bolestivo zložil vedľa mňa, zatiaľ čo ja som sa snažil popadnúť dych a pritom si vytesniť z hlavy hlasité pískanie. Bolo to, akoby vám ktosi zabodol do hlavy nôž a nechcel ho vybrať. Bolelo to, no ja som sa nehodlal vzdať. A preto som aj cez bolesť natiahol ruku k Nickovi a využil toho, že ešte stále skučí.

Uštedril som mu ešte niekoľko rán, keď som ho napokon ťahal za ruky von z môjho bytu. Neprotestoval. Nemal na to silu, za čo som bol len a len rád. A hoci som veľmi chcel, nemohol som zavolať políciu. Predsa len odopieranie mates je v dnešnej dobe trestné a to som ja nehodlal riskovať.

Musel som tu byť pre Harryho a nie kdesi za mrežami.

Preto som prosto zamkol dvere a vyčerpane sa zosunul k zemi. Bodaj by som si aj ľahol, keby sa neozvalo tiché kňučanie vedľa mňa. Hlavu som lenivo natočil smerom k Harrymu.

Bol by som si aj uľavene vydýchol, keby som si nevšimol pramienku krvi, ktorý mu tiekol z nosu. Okamžite som vytreštil svoje oči a snažil sa vyštverať do stoja. No bolo neskoro. Harry s mojim menom na jazyku prosto stratil vedomie a nebyť gauča vedľa neho skončil by na zemi.

,,Kurva!" zakričal som a rozbehol sa k nemu. Doteraz som si totižto ani len neuvedomoval, že prepojenie medzi Harrym a Nickom umožňuje obom cítiť bolesť toho druhého. A hoci som sa snažil svoju alfu chrániť, každý úder, ktorý som Nickovi zasadil, bolo akoby som bil to malé bezbranné stvorenie.

Si idiot, Tomlinson!

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

nová kapitola a tak nejako zase neskoro. Asi si budete musieť zvyknúť, že budem vydávať takto v nočných hodinách. No čo už. Tak teda dobrú noc :D

Avšak ešte pred tým, ako pôjdete spať... by som sa vás chcela spýtať či vás tento príbeh baví natoľko, že by ste boli schopní tu so mnou zostať až po 100 kapitol. Taaak?

A to je z mojej strany asi všetko. Veľmi pekne ďakujem za prečítanie novej kapitoly. Vidíme sa zajtra^^.

-Curly