Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || Texting

68. Kapitola

Harry sa neohrabane vyštveral na svoje dlhé nohy. Najprv sa musel, ale samozrejme oprieť o moje ramená, aby tak neskončil na zemi rozpleštený ako taká zemiaková placka. Vtedy sa zaprel svojimi ručičkami o moje ramená a aj potom, čo sa postavil ich tam nechal. Nehodlal ich dávať preč a tak som sa napokon musel stavať s váhou jeho potetovaných rúk na mojom tele. Prekvapilo ma, že hoci som mu stál čelom, ruky mal stále nižšie ako v úrovni svojich ramien, čo ho očividne pobavilo.

,,Si tak malinký," zachichotal sa rozkošne a vyceril na mňa svoje biele zuby. Ja som nad jeho objavom len pretočil hlavu a pohľad sklopil k zemi, aby som mu tak jasne dal najavo, že sa mi tento fakt nepáči. Možno to i pochopil... a možno i nie, keďže si ma začal väčšmi doberať.

,,Také malé mačiatko, ňuňu. Keby som chcel mohol by som ťa zobrať na ruky," konštatoval naďalej čím ma jasne dostával do varu. Nepáčila sa mi skutočnosť, že je naozaj o hlavu vyšší. A hoci jeho návrhy zneli spočiatku roztomilo, napokon som sa ich rozhodol prerušiť.

Rukami som okamžite chytil jeho tváre a pritiahol si ho bližšie k sebe. Tesne pred tým, ako som perami narazil na tie jeho som mal možnosť uzrieť zmätený, ale za to potešený úsmev, ktorý som svojim počínaným plne zruinoval. Bozk bol v tomto okamihu ale dôležitejší. Harryho donútil sklapnúť a mne tak dodal trochu viac sebavedomia. Hoci som bol malý, stále som bol ten, ktorý mal možnosť rozhodovať.

,,Vedel som, že to urobíš," zachichotal sa chlapec s kučeravými vlasmi krátko potom, čo som sa od neho musel odtiahnuť. Len som pokrútil hlavou a ruky mu z mojich ramien opatrne zhodil. Našťastie neprotestoval a okamžite ma chytil za ruku. Očividne potreboval nejaký môj dotyk. A ja som na tom nebol inak. Preto som si teplo jeho jemnej dlane užíval.

,,Tak poďme teda k tomu jazeru," zamumlal som nakoniec a opatrne zatiahol Harryho za ruku smerom, kde som si myslel, že sa cieľ našej výpravy nachádza. Kučeravec sa avšak nahlas zasmial a pokrútil hlavou. Druhú ruku jemne nadvihol a prstom poukázal na druhú stranu.

,,To jazero je tam," zachichotal sa, pričom mu do očí padla jedna z neposedných kučier. Otrávene som mu ju zapravil za ucho a prudko ho zatiahol na druhú stranu. Tým som si avšak vyslúžil ešte väčší nával jeho smiechu. Spočiatku mi vadilo, že sa mi Harry smeje, avšak nakoniec, keď sme už mali jazero na dohľad, som si povzdychol a nechal i môj úsmev, aby vyšiel na povrch.

O necelých pár minút sme už obaja stáli na kraji jazera. Keď sa Harry konečne prestal smiať, som svoju ruku premiestnil na jeho útly bok. Najprv ucukol, avšak nakoniec sa väčšmi natlačil na moju hruď. Bolo to, akoby presne vedel, čo som mal v pláne.

Nechal som nám obom chvíľu času na to, aby sme nasávali príjemnú atmosféru ticha. Aby sme zhlboka dýchali a užívali si prítomnosť toho druhého, zatiaľ čo pred nami stálo majestátne dielo matky prírody.

,,Hazz?" zašepkal som potichu. Vtedy som hlavu stočil do strany. Ako inak tak spravil aj oslovený, čím spôsobil, že sme sa svojimi nosmi jemne zrazili. Obaja sme sa zasmiali a zapozerali sa tomu druhému do očí, ako také postavy z filmov.

Keby niekto chcel, mohol by náš príbeh sfilmovať. A neberte to teraz, ako že som nejaký arogantný kus idiota, ale zarobil by na tom nemalé peniaze. Nemám snáď pravdu?

Ja a Harry sme boli totižto dokonalým príkladom pre romantickú komédiu.

,,Milujem ťa," vydal som zo seba nakoniec, načo sa Harrymu rozšírili zreničky. Netušil som ako, ale v očiach môjho priateľa sa okamžite objavila radosť zmiešaná s láskou. Netrvalo dlho a chlapec vlastniaci moje srdce začal rýchlosťou namydleného blesku prikyvovať.

,,Aj ja teba," šepkal do ticha neustále dookola. Zdalo sa, že jeho slová boli akýmsi tajomstvom, ktoré chcel silou mocou ochrániť a preto ich vravel tak mlčky, aby ich nemal možnosť počuť nikto iný okrem mňa.

Na perách sa mi okamžite vytvoril obrovský potešený úsmev. Opätovne som si ukradol menší bozk a spolu s Harrym sa vydal k lavičke, ktorá stála pár metrov od nás. Zelenoočko neprotestoval a prosto sa nechal viesť. Svojim bokom bol neustále natisnutý na ten môj a hlavu mal akosi divne vykrútenú presne tak, aby sa mi mohol opierať o rameno.

Napokon sme si konečne sadli. Obaja sme si spokojne vydýchli a opreli sa. Ja o opierku za mojim chrbtom a Harry o moju hruď. Tam sa schúlil a spokojne zamrčal. Musel som sa usmiať, keď nakoniec vyložil svoje dlhé nohy na lavičku a hlavu zaboril do môjho stehna. Vyzeral tak rozkošne a hlavne tak prítulne. Potreboval som ho konečne vlastniť.

Nastala chvíľka ticha. Harry nahlas oddychoval na mojich nohách. Človek, ktorý ho nepoznal, by bol povedal, že kučeravec mojich snov zaspal. Ibaže pravda bola taká, že sa len nechal unášať pohodovou atmosférou. Konečne sme mali niekoľko okamihov len a len pre seba.

,,Inak Loui?" zamumlal po istej dobe Harry. Len som potichu zamručal na znak toho, že ho počúvam neustále ho sledujúc. Nemohol som si pomôcť, ale moje srdce mi priam kázalo, aby som sa na neho pozeral. Mal som pocit, akoby som potreboval ho sledovať a niekde hlboko v hlave si tak zapamätávať tento okamih do úplných detailov. Z nejakého dôvodu som mal tú potrebu mať na mysli všetko, čo sa týkalo tohto chlapca. To ako sa jemne usmieva i keď nič nie je vtipné. To ako sa tisne k môjmu telu, hoci to bližšie už ani nejde. To ako zamilovane sa na mňa pozerá aj keď nie som dokonalý.

,,Myslíš, že by doktorom vadilo, keby som sa ešte v deň rozdelenia stal tvojou alfou?" nadvihol zvedavo obočie a rukou sa opatrne dotkol tej mojej. Nechal som ho, aby si so mnou preplietol prsty a zamyslene vydýchol.

,,Netuším. Pravdepodobne budeš vyčerpaný kvôli zákroku, takže by som tomu veľké nádeje nedával. Prečo?" vydal som zo seba nakoniec. Harry sa trochu nervózne pomrvil na mieste a zaklipkal očami. Následne sa zhlboka nadýchol, čím sa očividne snažil dodať sebe samému odvahu. Nerozumel som tomu. Netušil som, na čo sa chystá.

Avšak keď napokon vyslovil to, čo ho očividne tak trápilo, nezmohol som sa na nič iné, ako otvoriť svoje ústa dokorán. Úprimne som si totižto nemyslel, že jeho myseľ a telo bude túžiť i po tomto.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte!

Ehm... netuším ako dlho nebola kapitola, tak ma prosím nebite. :D Boli tu menšie problémy od posledného dielu a akosi som nemala náladu na to písať. Však viete... vždy sa nájdu ľudia, ktorí vás nebudú mať radi. A vždy budú mať nejaké kecy 🙄.

Každopádne! Som späť! Netuším, ako často sa bude vydávať (kvôli škole a bleeh iným veciam tohto typu), ale budem sa snažiť to nejako posúvať opätovne do levelu "pridávam každý deň". 

Tak.. ehm snáď sa páčilo a snáď dostanem i nejaký pekný komentár xd. Mám neuveriteľne dobrú náladu na to, ako hrozný bol dnešný deň xd. Takže sa nemusíte báť, že váš pošlem do kelu :D

-Curly