Vlasy mu stáli na všetky svetové strany aj cez to, ako veľmi sa ich pokúšal skrotiť svojou rukou. Zatiaľ, čo som ho pozoroval, si jednotlivé pramienky niekoľkokrát ulízal a následne zamrčal, keď sa opätovne vrátili do jemu nevyhovujúcej polohy.
Oči mal celé červené, vďaka čomu medzi danou farbou a machovo-zelenou vznikal kontrast hodný nejednej maliarskej práce. Vyzeral, akoby preplakal niekoľko dní, keď svoje miniatúrne zreničky premiestnil na mňa. Netušil som, prečo sa vďaka prítmiu v izbe nezväčšili. Vedel som len to, že to neznamená nič dobré.
Svoje telo mal ako inak oblečené do niekoľkých kúskov môjho šatníka. Na jeho dlhých nohách mu trónili moje tepláky, ktoré mu hoci boli malé na dĺžku, avšak v páse si ich musel silno uviazať, aby mu nepadali. Na svojej hrudi mal môj sveter, ktorého rukávy mu dokonalo padli, presne tak aby odhaľovali istú časť jeho pokožky. Normálne bývala jemná a mliečna, akoby bola robená z porcelánu. Ibaže v tomto okamihu ju pokrývali červené fľaky, ktoré sa tiahli od odhalených členkov, cez jeho veľké dlane, krk až ku tvári, na ktorej i cez onen fakt bol úsmev široký od ucha k uchu.
,,Loui! Chýbal si mi!" vydýchol Harry natešene a okamžite sa rozišiel ku mne. Robil dlhé kroky a neúprosne rýchlo sa ku mne približoval, zatiaľ čo ja som stál na mieste, akoby mi nohy boli priklincovali k podlahe. Netušil som, čo sa deje, keďže Harry nevyzeral, že by mu červené fľaky na jeho tele spôsobovali ťažkosti. No i cez to som sa neovládol a keď už bol odo mňa ani nie meter, som natiahol svoju ruku. Dlaňou som sa opatrne zaprel o jeho hruď a všetky svaly napol, aby sa nemohol ku mne priblížiť.
Harry vyzeral sklamane a čo viac smutne. Svoju kučeravú hlávku v danej chvíli sklopil k mojej ruke a plne vyvedený z miery opatrne o krok ustúpil. Bol som rád, že ma pochopil, hoci za smútok v jeho očiach by som bol hoden zabiť i sám seba.
Kučeravec mojich snov už zostal na mieste. Ja som vtedy zložil svoju ruku a s povzdychom sa zapozeral do Harryho očí. Tie už vyzerali nie len, akoby plakal, ale aj akoby sa chystal roniť svoje cenné slzy. Povzdychol som si, keďže ma daná situácia ničila a i cez môj prvotriedny plán som pristúpil k nemu bližšie. Tú istú ruku som opatrne natiahol a položil ju na líce môjho milenca. Kučeravý chlapec v okamihu ustrnul a privrel oči, keď som palcom prešiel po červenej škvrne.
,,Bolí to?" zašepkal som, keďže som ho nechcel vystrašiť. V celej miestnosti bolo totižto mŕtvole ticho, ktoré by i dopad pierka mohol radikálne prerušiť. Krátko potom, čo doznela aj posledná slabika mojich slov sa ozvalo trhané nadýchnutie, akoby Harry zbieral všetky svoje sily na odpoveď. Následne už len otvoril svoje oči a rýchlo zamrkal, aby zabránil slzičkám vydrať sa na povrch.
,,Čo?" vydýchol plne vyvedený z miery. Následne svoju ľavú ruku položil na moju dlaň a väčšmi sa pritisol lícom k mojej pokožke. Jemne som nakrčil obočie, avšak nakoniec som sa Harryho rozhodol opatrne naviesť do kúpeľne. Zo začiatku protestoval, keďže nechcel, aby som ho prestal hladiť, no nakoniec sa nechal. Vtedy som si s ním preplietol prsty a nasmeroval ho do jednej z miestností, kde muselo byť na sto percent zrkadlo.
Okamžite ako sme vošli do kúpeľne, som si všimol hľadaného predmetu nad umývadlom. Smutne som sa sám pre seba usmial a opatrne sa postavil pred neho, presne do stredu miestnosti. Harry nevyzeral byť veľmi nadšený, keď som ho opatrne ťahal pred zrkadlo. Napokon sa avšak postavil vedľa mňa. Ešte hodnú chvíľu ma pozoroval, pred tým ako svoj zeleno-oký pohľad presmeroval ku zrkadlu.
Bol to len mih sekundy, do kým Harry rozoznával, čo je na ňom inak. Okamžite ako si avšak všimol červených fliačikov, sa s pootvorenými ústami natiahol bližšie k umývadlu. Jednou rukou sa o neho oprel a tou druhou si začal trieť líce, akoby sa chcel škvrny na jeho pokožke zbaviť. No ako inak neúspešne. Nebola to len červená farba či zvyšky krvavo-červeného rúžu.
,,J-ja..." začal Harry hľadajúc vhodné slová. Len koktal a zmätene krútil hlavou a to až do okamihu, kedy som svoju ruku nepoložil na jeho rameno. Bambi na istý okamih stŕpol, avšak nakoniec sa pozrel na môj odraz v zrkadle.
,,Bolí ťa to? Alebo tak nejako?" spýtal som sa ho a pohladil ho po danom mieste, kde som sa ho dotýkal. Chcel som ho uistiť, že je všetko v poriadku. Že sa nemusí báť, pretože som tu ja.
,,Nie, len... odkiaľ sa to zobralo?" pokrútil Harry vehementne hlavou a odfúkol si. Jedna z neposedných kučier mu opätovne padla do tváre, avšak tú pre tentokrát odignoroval. Len sa vyrovnal v chrbte a zapozeral sa mojim smerom.
,,Neviem, Harry. Máš na niečo alergiu?" vydýchol som prvú otázku, ktorej odpoveď by mi mohla odhaliť tajomstvo červených škvŕn na jeho tele. No keď kučeravec len nesúhlasne pokrútil hlavou, vedel som o čo by sa asi mohlo jednať. Preto som si ho len pritiahol do náruče a smutne sa usmial na náš odraz v zrkadle.
,,To bude asi tým rozdelením. Neboj, Hazz. Už to bude trvať len chvíľu," upokojujúco som ho pohladil po chrbte. On sa pod mojim dotykom jemne otriasol a zhlboka sa nadýchol mojej vône. Následne sa odtiahol a so sklenenými očami sa zapozeral na moju osobu.
,,A-ale aj cez to všetko pôjdeme von, že áno?" potreboval sa uistiť. Okamžite ako svoju myšlienku vyslovil, som nechal svoje pery, aby sa roztiahli do širokého úsmevu. Len som jemne pokýval hlavou, keďže som ho tu predsa len nemohol držať večne. A hoci to bolo spočiatku len kvôli tomu, aby som sa zbavil až priveľmi príjemnej vône, teraz som to robil len a len pre jeho šťastím naplnené iskričky v očiach.
,,Tak teda poďme, nie?" vypískol natešene Harry a okamžite uchopil moju ruku. Bez ďalších slov sa so smiechom rozbehol von, ťahajúc ma za sebou ako takú handrovú bábiku. Prekvapovalo ma, akú silu to malé trdlo malo. Avšak radšej som sa odhodlal spolupracovať a bežať za ním, presne ako to on chcel. Inak by som totižto skončil kdesi pod schodmi rozlámaný na kúsočky.
,,Ale už stop, Harry! Teraz vediem ja!" zaprel som sa so smiechom o dvere a významne sa na osloveného pozrel. Ten okamžite, ako si uvedomil jeho správanie, stuhol a ospravedlňujúco sklopil hlavu. Len som sa nahlas zasmial a venoval mu pusu na čelo na znak toho, že sa vážne nič nestalo.
,,Tak teda poď, trdlo moje," zachechtal som sa a pohladil ho po dlani svojim palcom. Následne som otvoril dvere a opatrne Harryho vytiahol von na vzduch. Okamžite ako nás ovial jemný vánok s vôňou ihličia, som sa musel pousmiať. Bambi totižto presne ako taká srnka poskočil a rozbehol sa do lesa.
Ani len som nestihol zareagovať a lesom sa ozval hlasitý výkrik z pier môjho partnera.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ahojte!
Viete čo? Celkom mi chýbali moje napínavé konce. Na komentáre k minulej časti odpoviem dnes, len včera mi nejako blbol wattpad. Ukazovalo mi to, že som nenapísala absolútne nič. Bolo to, akoby BAMBI vôbec neexistoval... heh, weird.
Btw ako ste sa mali? Polovica víkendu za nami (ak teda nemáte v pondelok riaditeľské voľno)!!
-Curly
DU LIEST GERADE
Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || Texting
FanfictionStaré cesty nám nikdy neotvoria nové dvere. Preto musíme niekedy zariskovať a vydať sa neznámou trasou. Hoci je tu možnosť neúspechu, väčšinou objavíme vždy čosi nové a nám v živote prospešné. Záleží len na nás, ako to zoberieme. A výnimkou samozre...