Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || Texting

73. Kapitola

,,Dobré ráno, Harry. Volám sa doktorka Evansová a už nejakú tú dobu sa tu o teba spolu s personálom tejto nemocnice staráme," žena, ktorá toto vravela vykrivila svoje namaľované pery do akéhosi podivného ale zato prirodzeného úsmevu. Červený rúž, ktorý na nich panoval, vyzeral vskutku honosne a hlavne ušľachtilo, čo jej avšak žiaden z jej pacientov nemohol zazlievať. Musela sa starať o mnoho životov, čo ju v tejto dobe robilo tak dôležitou ako kedysi v dávnych dobách mužov s hodnosťou „generál" alebo „poručík".

Mihom oka som sa na ňu pozrel a následne opätovne skontroloval Harryho. Hoci nevyzeral priveľmi spokojne, nehodlal som mu do toho hovoriť. Absolútne som rozumel situácii a preto som len chytil jeho ruku. Bruškami prstov som prešiel po riedkych chĺpkoch na jeho predlaktí, nad čím som sa pousmial. Pripomenulo mi to okamihy, kedy som sedával ako malý na tráve a spokojne som zabáral prsty do jej stebiel. Bol som pokojný, šťastný a mladý. A hoci som teraz už nemal desať rokov, všetko sedelo. Harry mi totižto dodal pocit bezpečia a hlavne pokoju. Presne akoby mala aj každá iná alfa.

Kučeravec totižto bol perfektnou alfou navzdory všetkým zákonom a predsudkom tohto sveta.

,,Podľa všetkého vieš v akej situácii sa nadchádzaš. Spojenie medzi tebou a tvojim mate bolo vzhľadom na dobu rozdelenia pretrhnuté. Každá časť tvojho tela si to uvedomuje, teda dáva najavo, že sa jej to nepáči, preto tie bolesti. Ibaže medicína v tomto ohľade ešte nedospela do takého štádia, aby dokázala puto obnoviť. Je to ako keď roztrhneš bankovku. To, že ju zlepíš lepiacou páskou z nej hneď nerobí použiteľnú. Preto navrhujem, aby si po zákroku, kedy odstránime zvyšné kúsky bankovky," žena svojimi dlhými prstami naznačila, že dané slovo je len prirovnanie. ,,dal všetkému voľný priebeh. Rozhodne sa s Nickom nehrň do zväzku okamžite," povedala i keď šibalská iskrička v jej očiach mi prezradila, že Harryho úmysly prekukla hneď na začiatku.

Len som prikývol na znak toho, že tomu môj priateľ pochopil. Ani som netušil ako a moje činy sa zodpovedali za tie jeho. Prosto som automaticky prebral iniciatívu do vlastných rúk ako také chlpaté mačiatko a pohladil ju po kožúšku, čo spôsobilo, že som sa na okamih začal správať ako alfa.

Doktorka naproti nám sa len jemne usmiala a rukou si prešla po bielom tričku, akoby sa chcela zbaviť pomyselnej špiny na ňom. Napokon nás už len pozdravila a vyšla von z Harryho izby. Okamžite som kučeravca po mojom boku pobozkal na čelo a upokojujúco sa na neho usmial. Oznámil som mu, že sa za pár sekúnd vrátim a skôr ako mi stihol čo i len odpovedať, som sa rozbehol smerom za onou betou.

Na moje šťastie som ju zachytil dosť skoro, teda ešte pred dverami. Moja prítomnosť ju vôbec neprekvapila. Práve naopak. Vykúzlila na jej perách ešte doposiaľ väčší úsmev, ako doteraz. Nezdal sa byť už veľmi prirodzený, čo som ale radšej neriešil. Vskutku som nemal potrebu rozmýšľať nad tým, prečo na mňa cerí svoje biele zuby, ako piraňa pred obedom.

,,Pani doktorka Evansová? Môžem na slovíčko?" zamumlal som nervózne, keď som sa postavil pred ňu. Vďaka jej opätkom bola o mňa o pár centimetrov vyššia, čo mi v tomto okamihu vyvolávalo pocit, akoby sa nado mnou týčila stometrová sekvoja, nie 175 centimetrová žena.

,,Áno?" nadvihla svoje namaľované obočie a v rukách poťažkala hárok papierov. Vytŕčajúce papiere sa vtedy zaradili späť do línie ako vojaci americkej armády. Iba som sa nervózne pohmýril na mieste a prešliapol z pravej nohy na druhú. Pohľad som zabodol na náhrdelník na jej krku a jazykom si navlhčil popraskané pery.

,,Mám jednu veľmi dôležitú otázku," zašveholil som a niekoľkokrát zbytočne zamrkal. Ruku som si presunul do zadného vrecka nohavíc a po hlasitom vyzvaní z jej strany, som sa pustil do vysvetľovania. Bol som naozaj nervózny a možno aj to bol dôvod, prečo som sa niekoľkokrát zakoktal, alebo zasekol.