Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || Texting

43. Kapitola

Bol som nahnevaný sám na seba a to až tak, že som si neuvedomoval, ako silno si k sebe Harryho telo tisnem. Až nespokojné kňučanie a nechty zabárajúce sa mi do ruky ma donútili, aby som svoj stisk uvoľnil. Vtedy sa Harry vystrašene odtiahol odo mňa lapajúc po dychu.

,,P-prepáč, Harry," vydýchol som, pričom som okamžite telefón položil na stôl. V kútiku svojej duše som dúfal, že to bolo nenápadné. Preto som sa zvedavo pozeral smerom ku kučeravému stvoreniu zisťujúc, že stále lapá po dychu.

S povzdychom som sa rukami zaprel o matrac a podoprel svoje telo. Následne som sa premiestnil bližšie k Bambimu a pohladil ho po chrbte. Najprv sa to vyplašené stvorenie naplo, ibaže nakoniec si všimlo, že sa jedná len o mňa. Preto si povzdychol a pritúlil sa bližšie ku mne.

,,Prepáč, zlato. Zabudol som, že ťa objímam," nervózne som sa zasmial, pričom som hlavu zaboril do jeho kučier. Spokojne som k nim privoňal a stočil kútiky svojich úst do pobaveného úškrnu, keď sa ozval tichý smiech z Harryho strany.

,,T-to je v poriadku. Si naozaj silný," zachichotal sa kučeravec a svoje hlavu vytočil do strany. S povzdychom som mu prešiel rukou skrz vlasy a jemne ho poškrabkal za uškom. On len spokojne privrel svoje zelené kukadlá a vydýchol si.

,,P-prestaň, i-inak začnem priasť," zamumlal, neustále s úsmevom na perách. Len som pobavene pokrútil hlavou a jemne ho pobozkal na pery, načo si chlapec v mojom náručí vydýchol. Nečakal, že také niečo spravím, avšak neprotestoval. Nechal sa, aby som svojimi ústami okupoval tie jeho, ktoré neustále chutili po čučoriedkach. Bolo to, akoby v sebe nemal ani len kvapku alkoholu.

,,Hm, Loui? K-kde mám telefón?" zašepkal, keď sa odo mňa odtiahol a vystrašene začal svojimi pacičkami prechádzať po každom jednom mieste v snahe nájsť daný objekt. Napokon som si len odkašľal a ukázal na stôl.

,,Dal som ho tam, lebo... cinkal a nechcel som, aby ťa zobudil?" moja odpoveď znela skôr ako otázka, čoho si Harry samozrejme všimol. Len nakrčil svoj nosík a natiahol ruku smerom k telefónu. No tú som mu okamžite chytil a automaticky si ju pritiahol bližšie k svojej hrudi.

,,Písal si si s ním, že?" vydýchol nespokojne, keď sa mi zapozeral do očí. Bolo na ňom vidieť, že očividne z toho nie je dvakrát nadšený. No neprotestoval. Len sa ku mne pritúlil a perami sa obtrel o môj krk.

,,Nevadí mi to len, m-môžem sa na to pozrieť?" zamumlal, načo som porazene prikývol. Spolu s Harrym som si ľahol do perín, pričom som telefón zobral do ruky. Alfa v mojom náručí sa len väčšmi uvelebil na mojej hrudi a zapozeral sa na displej.

Jeho telefón som prosto odomkol a okamžite zašiel na konverzáciu. Kučeravec celý ten čas nespokojne krčil obočie a tisol si moju ruku čoraz bližšie k sebe, akoby ma mu mal ktosi zobrať. Musel som sa jemne pousmiať, čo avšak zmenila nasledovná správa. Vtedy som sa spolu s Harrym napol a potichu zavrčal.

On snáď nedá pokoj.

Bez Harryho povolenia som sa prosto nahnevane pozrel na správu, ktorú Nick napísal. Prekvapilo ma, keď alfa neprotestoval a prosto ma nechal, aby som robil to, čo som uznal za vhodné.

Aká to pokorná alfa.

,,L-loui? V-vie, kde bývaš?" zašepkal roztrasene Bambi, keď som začal odpisovať. Neisto som zakrútil hlavou na znak nesúhlasu a Harryho pohladil po hlave.

,,Nie, zlatko. Nevie," uistil som ho, hoci ja sám som netušil či to je pravda.

Nick: Tomlinson! Ty hajzel!

Nick: Mohlo mi byť jasné, že pán dokonalý je ten, ktorý mi kradne Harryho.

Bambi: Ako si môžeš byť istý, že som on?

Nick: Nikto nie je tak premúdreli, ako si ty. A je logické, že si to ty, kto si ho ukradol. Predsa len Londýn nie je až tak veľký, ako z toho robia turisti.

Bambi: Nie som Louis.

Nick: Si.

Bambi: A to vieš, sakra, ako?!

Nick: Pretože som ti nepovedal, ako sa „Tomlinson" volá menom.

Oops?

Nick: Klamár! Prídem si po neho.

Po tejto správe sa Harry vystrašene stočil do klbka a hlavu zaboril do môjho krku. Len som si povzdychol a pohladil ho po chrbte.

,,Neboj sa. Nedám ťa," zašepkal som a opatrne sa pozrel na telefón, ktorý som radšej vypol. Vedel som, že nie je dobré pokračovať v nezmyselnom dohadovaní sa s ním. Nick už vedel, kto som a ja som musel na rýchlo vymyslieť, ako si svojho Harryho ubrániť.

,,A-ale on príde," zafňukal trhane, pričom zakňučal ako také ranené zviera.

,,Schováme sa. Pôjdeme... do pivnice, dobre? Tipujem, že ešte tak hodinu máme čas, ak vôbec príde. Zoberieme si tam nejaké veci a pekne tam zostaneme, dobre? Tam ťa neucíti," snažil som sa ho utíšiť, keď som opatrne hladil Harryho po vláskoch.

Nakoniec som sa spolu s kučeravcom pobral do mojej obývačky, odkiaľ som zobral deky a Harryho s nimi poslal do pivnice. Okamžite, ako sa vrátil len nespokojne zaskučal a pozrel sa na mňa.

,,Chce to viac diek," otriasol sa. Len som sa nad jeho výrokom zasmial a po dlhých minútach strávených premiestňovaním matracu, som nakoniec Harryho poslal pre paplóny. Prekvapilo ma, keď sa kučeravec len zachichotal a spokojne odskackal do mojej izby.

Mal celkom dobrú náladu. Ak zoberieme do úvahy, v akej situácii sa to nachádzal.

Zhlboka som sa nadýchol a opatrne vyšiel do obývačky, kde už stál Harry. Len som sa zasmial a jemne ho oslovil. No on nereagoval. Prosto pozoroval dvere naproti nemu a tisol si k sebe paplón.

,,Je tu. C-cítim ho,"

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte!

Ako sa mi máte? Viem, že je už neskoro, ale tu máte svoju dennú dávku Bambiho. Dúfam, že sa páči a za štipku drámy ma nebudete chcieť hneď utopánkovať. 

No nič. Aký na to máte názor?  Bola by som veľmi rada, keby ste mi ho napísali. Plosííííím. 

A ešte! Dobrú noc a vlhké sny xd

-Curly