Nebolo tajomstvom to, ako nás oboch nadchádzajúca situácia vykoľajila. Spolu s tretím zaklopaním sa Harry strhol a automaticky si moju ruku pritiahol bližšie k sebe, akoby bola akýmsi plyšovým mackom. A hoci mi moje pudy vraveli, aby som spravil presne to isté a schoval sa za svoju alfu, napokon som sa odhodlane vyštveral na nohy.
,,L-loui?" šepol Harry roztrasene, pričom sa pokúsil si ma pritiahnuť späť k sebe. Musel som sa vážne držať, aby som ho len pohladil po vláskoch a rovno sa za neho nevtrepal. Napokon som ho však upokojil, že sa pôjdem iba pozrieť. Bambi zo začiatku len krútil svojou kučeravou hlavičkou, čo som ja už nebral do úvahy.
Musel som ho ochrániť.
Preto som pozbieral všetky kúsky seba samého a snažiac sa maskovať svoje trasúce sa telo som sa vybral ku dverám. Tie boli prekvapivo stále zavreté, čoho som využil a postavil sa na špičky, aby som sa mohol pozrieť do kukátka. Musel som stiahnuť všetky svoje svaly, aby som zostal na mieste a zaostril tak na osobu za dverami.
Musel som si vydýchnuť, keď som skrz priezor na dverách uvidel ryšavú hlavu a okuliare mne už známeho muža. Preto som uľavene otvoril dvere sledujúc, ako ma pohľadom skenuje. Očividne si aj on oddýchol, keď som tie dvierka odchýlil ja a nie akýsi cudzí človek.
,,Ahoj, Lo-" chcel ma osloviť, ibaže bol unáhlene prerušený mojimi rukami, ktorého ho zatiahli dnu. Bál som sa, že by tam vonku mohol ktosi byť. Nechcel som to riskovať.
,,Čo tu chceš, Ed?" spýtal som sa ho, keď som sa unavene oprel o drevo dverí za mojim chrbtom. Skrz sklíčka svojich okuliarov sa na mňa oslovený pozrel a zamračene nadvihol obočie, pred tým ako sa zhlboka nadýchol a vyhrnul si rukávy.
,,No chcel som ísť pozrieť Harryho, ibaže on nebol doma. A keďže tam nebol jeden celý deň, tak som si zmyslel, že by mohol byť u teba. Ver mi, nikdy mi nebolo trápnejšie, ako keď som očumoval schránky v okolí Harryho domu za účelom nájsť na nich tvoje priezvisko. Kučierka mi totižto povedal, že bývaš kdesi tu," vysvetľoval, pričom rozhadzoval rukami zo strany na stranu. Len som si povzdychol a pozrel sa na neho.
,,Nemyslím si, že je to najlepšia doba na návštevu, Ed," prešiel som si dlaňou skrz vlasy, keď v tom sa ozvalo tiché zakňučanie môjho mena. Muž predo mnou okamžite nastražil uši a bez dovolenia sa prosto vybral za Harrym. Avšak skôr, ako som stihol čosi povedať, bol Ed už v obývačke. Okamžite, ako si Harryho všimol celý ustrnul a pozrel sa na mňa.
,,Čo mu je?" šepol zmätene a opatrne vykročil k nemu, načo som ho rukou zastavil. Len som zakrútil hlavou, keďže som si všimol, že sa kučeravec začal baliť do deky, teda sa chystal spať. S povzdychom som sa otočil Edovi čelom.
,,Jemu nič no... povedzme si, že Harry už nie je tak úplne sám a že ten, ktorý jeho samotu zaplnil, dostal poriadny výprask," vysvetlil som, načo Ed okamžite natiahol ruku k mojej brade. Zmätene som uhol, ibaže ani to mu nezabránilo, aby tak odhalil môj nepoškvrnený krk.
,,Ty to nie si," skonštatoval, načo si odo mňa vyslúžil nespokojné zamručanie.
,,Nie. Označil si jedného chlapa. Naposledy, keď tu bol, tak sme sa pobili a Harry skončil takto. On má na niekoho lepšieho," zašepkal som smutne, pričom som opatrne podišiel k nemu. Bambi, okamžite ako zacítil niečí pohyb zdvihol svoju hlavičku a pozrel sa na mňa. Následne zmätene prešiel pohľadom na Eda, pričom jemne pootvoril ústa.
,,E-ed," zamumlal a skôr, ako stihol povedať čosi iného, tak ho naplo. Bol som rád za Edovu rýchlosť a obozretnosť, keď schmatol kýbeľ, ktorý som zabudol odložiť ešte počas minulo-týždenného upratovania a rýchlo ho položil pred Harryho.
Len som sa na muža s okuliarmi vďačne usmial a kučeravca upokojujúco pohladil po chrbte. Ten nespokojne zamrnčal a stisol okraje kýbľu. Hoci som veľmi chcel, nemohol som sa na neho teraz pozerať. Ničilo ma to.
,,Takže ty ho tu teraz držíš u seba, aby sa s ním nemohol stretnúť?" spýtal sa mu muž s ryšavými vlasmi. Iba som nakrčil obočie, avšak napokon som aj prikývol.
,,Ale to je protizákonné," zamrmlal odhodlane, načo som sa zhlboka nadýchol. Bol som ochotný mu to vysvetliť a pretiahnuť ho na moju stranu.
,,Ed... Harry si ho označil pod vplyvom alkoholu. Bol frustrovaný a vraj si myslel, že som to ja. Mates medzi nimi je totálna katastrofa a ja som pripravený ho toho zbaviť. Viem, že to bude bolieť, ale Harry s tým súhlasil. Ani on sám to nechce," vypustil som tieto slová zo svojich pier s nadmernou dávkou frustrácie okupujúcej moje telo.
,,Č-čo ak ťa zažaluje?" spýtal sa ma Ed po chvíli, kedy Harry konečne prestal zvracať. Vtedy som nespokojne odložil kýblik na stranu a sadol si vedľa svojho Bambiho. Muž naproti mne sa vtedy usadil na gauč vedľa a povzdychol si, keď uzrel, ako sa ku mne Harry pritúlil. Zaboril svoju hlavu do môjho krku a spokojne vydýchol.
,,J-ja... musím ho nejako udržať v šachu a potom prosto odísť, keby chcel Harryho ešte hľadať," vysvetlil som mu, keď sa najmladší z nás začal túliť bližšie ku mne.
,,Hm a čo takto alkohol? Je to trestné a vzhľadom na momentálny stav, by sa to mohlo použiť aj ako manipulácia s neplnoletou alfou," navrhol chalan s okuliarmi, načo som len prikývol. To by šlo.
,,No kam pôjdeme? Harryho sa len tak ľahko nevzdá," vysvetlil som ryšavo-vlasému Edovi. Prekvapilo ma, keď spolu so mnou len nakrčil obočie a zapozeral sa do zeme. Boli sme v koncoch. Ani jeden sme nemali nápad... keď v tom sa ozval Bambiho jemný hlások.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ahojte,
som tu zas a konečne som niečo s tou rukou napísala. Poviem vám... mať dlahu je peklo na zemi xd
Ale inak! Konečne sa zbavujeme Nicka! Myslím, že za toto by ste mohli stiahnuť svoje topánky a radšej mi urobiť kakauko. O:)
Tak tedaaaaaaaaaaaaaaa... dobrú noc!
-Curly
![](https://img.wattpad.com/cover/138039753-288-k190603.jpg)
VOUS LISEZ
Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || Texting
FanfictionStaré cesty nám nikdy neotvoria nové dvere. Preto musíme niekedy zariskovať a vydať sa neznámou trasou. Hoci je tu možnosť neúspechu, väčšinou objavíme vždy čosi nové a nám v živote prospešné. Záleží len na nás, ako to zoberieme. A výnimkou samozre...