Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || Texting

29. Kapitola

Louis: Áno, Bambi?

Bambi: Budem musieť ísť na brigádu.

Louis: Oh ty máš brigádu?

Bambi: Zatiaľ hej. Neskôr tam budem aj pracovať, len potrebujem nejakú „prax"

Louis: Oh a kde pracuješ?

Bambi: V takej pekárni. :D

Bambi: Máme veľmi dobré muffiny ^ ^

Louis: Myslíš, že by som si na jeden mohol dnes skočiť?

Louis: Mohol by som si dať nejaký čokoládový a keď tak sa s tebou aj porozprávať?

Bambi: Uhm to nebude dobrý nápad :/

Tak teraz ma inak odstrčil.

Louis: Oh aha.

Louis: Prečo si myslíš, že by to nebol dobrý nápad?

Bambi: No... chodí sem veľa álf a tak.

Louis: No a? Viem sa o seba postarať.

Louis: Môžeš mi dať prosím tú adresu? Prosím, prosím, pekne prosím.

S jemným úsmevom na perách a v očakávaní som sa natiahol po svetri. Následne som pohľadom zavadil o malý kvetinový venček na mojom stole. Zo začiatku som ho aj ja sám nosil. Po každé som si ho popravil na vlasoch a nedal ho z nich preč po celý deň.

No potom, čo som spoznal Harryho... ma akosi túha dať si ho na hlavu prešla. V tomto okamihu som ho bral do rúk nie preto, že by som si ho chcel vziať. Bolo to preto, lebo som ho chcel Harrymu darovať. On by v ňom vyzeral na stopercentne lepšie.

Ibaže teraz, keď som ho už držal v ruke, mi došla správa. Zaujato som hlavu stočil k telefónu a povzdychol si.

Bambi: Nie, Louis. Proste to nie je dobrý nápad.

Ja som to vedel.

Louis: Nechceš, aby som tam prišiel, že?

Bambi: Tak to nie je.

Louis: Ale je, Harry.

Louis: Mne to môžeš povedať.

Bambi: Ale... ale ja na to mám dôvod.

Louis: Aký?

Bambi: No taký.

Bambi: A teraz už musím ísť.

Bambi: Ahoj.

Louis: Ahoj. :/

Nespokojne som si povzdychol a prečesal si vlasy rukou. Následne som si vzal telefón do vačku, venček položil späť na stôl a sveter si prevliekol cez hlavu až na svoje telo. Sám pre seba som si pokrútil hlavou a vzal si do ruky peňaženku, spolu s ktorou som si to namieril dole do predsiene.

Tam som otvoril dvere a so sklopenou hlavou som za sebou zamkol. Prekvapovalo ma, ako rýchlo som dokázal vypnúť. Nohy si samé udávali smer, keď som svojimi myšlienkami blúdil po mojej nie tak ružovej minulosti. Najprv som rozmýšľal nad tým, ako som Bambiho spoznal. Ako inak som sa neubránil jemnému úsmevu a čo viac príjemnému teplu v môjmu žalúdku.

Nasledoval náš prvý a pravdepodobne aj posledný bozk. Vtedy som si radšej sadol na lavičku po mojej pravici a zhlboka sa nadýchol. Z náhlej eufórie, ktorá prešla mojim telom, sa mi zatočila hlava. Kolená sa mi začali podlamovať a ja som si bol istý, že čo chvíľu skončím na zemi.

A toto bol pravdepodobne prvý moment, kedy som svoj pohľad premiestnil do úrovne vyššej ako môj pás. So záujmom som sa pozrel vôkol seba, zisťujúc, že ma moje kroky zatiahli presne pred to miesto, kde sa oný bozk odohral.

Sám pre seba som sa usmial a prstami si prešiel po kapse, kde som medzi tým dal svoju peňaženku. Odhodlane som sa vydal do salónu, pričom som sa ohlásil pod Harryho menom. Čosi mi vravelo, že jeho by tu pustil hocikedy. Ako inak som sa nemýlil.

Postaršia paní za stolom ma pustila rovno za Edom, za tetérom, ktorý mi mal spraviť hennou tetovanie. S jemným úsmevom na perách som vošiel do miestnosti, kde zatiaľ sedel len ryšavovlasý muž a nespokojne si čosi mrmlal.

,,Uhm dobrý deň," oslovil som ho, načo ku mne zmätene zdvihol pohľad. Na okamih ma sledoval, až si napokon očividne uvedomil, kto som. Vtedy sa len jemne usmial a nervózne si prešiel rukou cez vlasy.

,,Ahoj, Louis. Čo ty tu?" spýtal sa ma, načo som sa spokojne usmial. Bol som rád, že si pamätá moje meno.

,,No len som sa tak prechádzal po okolí a nejako som sa sem dostal. Chcel by som zaplatiť za to tetovanie. Je mi jasné, že za neho platil Harry a... akosi by som bol rád, keby to tak nebolo," vydýchol som, načo muž naproti mne len prikývol. Ja som to vedel.

,,Harry síce zaplatil, ale peniaze som mu vrátil. Ale ak chceš tak, by som našiel čosi čím by si sa mi mohol odvďačiť," zamumlal muž s okuliarmi, keď sa postavil. Rukami si prešiel po svojich nohách a vybral sa do kúta. Zmätene som ho nasledoval a to až ku akémusi veľkému pelechu. Musel som sa postaviť na špičky, aby som skrz Eda videl to malé stvorenie, ktoré tam ležalo.

,,Toto je Kiwi. Máme ho tu niečo okolo týždňa. Je to vážne rozkošné šteniatko, ale z dôvodu prenájmu týchto priestorov ho tu nemôžme mať. Plus domov si ho nemôžem zobrať, keďže moja manželka je proti psom v byte," začal mi vysvetľovať, keď svojou rukou prešiel skrz srsť malého maltézskeho psíka.

,,A odo mňa chceš, aby som?" nadvihol som obočie.

,,Od teba chcem, aby si ho postrážil. Harry vravel, že si ho zoberie tak o dva alebo tri dni, ale to ho tu ja už nebudem môcť mať," a týmto ukončil svoj mnou prerušovaný monológ. Následne sa otočil mojim smerom a jemne sa usmial.

,,Tak?" musím uznať, že odpoveď nikdy nebola jasnejšia. Mať toho anjelika u seba znamenalo, že by ku mne Harry prišiel a prevzal si ho. Znamenalo by to, že by som tú kučeravú dokonalosť uvidel do troch dní.

,,Zoberiem ho," spokojne som sa usmial a kľakol si vedľa psíka. Ten zmätene pootvoril jedno očko a pozrel sa mojim smerom. Okamžite ako si všimol mojej prítomnosti sa neohrabane vyštveral na nohy a rozbehol sa krútiac chvostíkom ku mne.

,,Ako vidím má ťa rád presne tak isto ako aj Harryho. Už chápem prečo si s kučierkou tak dobre rozumieš," potichu sa zasmial, keď mi šteniatko začalo oblizovať líce.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

Nová kapitola a pre tentokrát sakramentsky neskoro. Prepáčte mi za to :D

Hoci sa v nej nič nestalo, dostal sa nám sem nový psí charakter menom Kiwi. Mám v pláne to vďaka tomuto striebríčku poriadne zavariť, tak si užívajte "pokoj". 

Inak ako sa máte? 

-Curly