Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || Texting

62. Kapitola

Každý z nás niečo v živote hľadá. Niekto sa usiluje o nastolenie mieru vo svojom živote. Iný chce žiť v objatí adrenalínu a nevedomosti. A iný zase pokukuje po človeku, ktorý by mohol niekedy v budúcnosti niesť titul jeho priateľa alebo priateľky. Ja som niekoľko rokov svojho života strávil prvou možnosťou. Snažil som sa uistiť, že všetko bude tak ako má byť. Ibaže v posledných týždňoch som si uvedomil, že to nebolo to, čo môj život napĺňalo. Totižto k tomu, aby som prežíval spokojne a s vycerenými zubami som potreboval osobu ležiacu hore na poschodí. Osobu, ktorej kučeravé vlasy som rád prehraboval a tisol si ich k nosu, aby som tak mal možnosť zavetriť arómu limetkového šampónu. Osobu, ktorej jemný dotyk ma dokázal vzbudiť i z toho najtvrdšieho spánku. Osobu, ktorej povahu som miloval, tak isto ako som miloval každý jeden kúsok jeho tela.

S povzdychom som sa opätovne prichytil, ako som zamilovane sledoval stenu naproti mne. Ležal som rozvalený na gauči a zhlboka dýchal vôňu kučeravej alfy. Hoci som ho zamkol v izbe s úmyslom sa od jeho tela aspoň na okamih odtrhnúť, neustále môjmu telu vládol kráľ známy pod menom pokušenie. Všade navôkol mňa bola totižto jeho vôňa pripomínajúca vanilku. Bolo to, ako každý rok na Vianoce, keď mama piekla medovníky. Cítil som to dokonalé mámidlo po celom byte, avšak vedel som, že teraz nemôžem ísť a ukoristiť si, čo i len jeden kúsok sladkého potešenia.

Situácia, v ktorej som sa nachádzal, ma maximálne frustrovala. A hoci som vedel, že s Harrym nemôžem byť v jednej miestnosti, neodpustil som si zobrať svoj telefón. Prekvapivo batéria vydržala aj po tých štyroch kolách s Harrym, za čo som bol rád. Inak by som svojmu milovanému nemohol ani len poslať správu.

Louis: Hazzy? ♥

Bambi: Hm?

Musel som sa pousmiať nad tým, ako odťažito sa stále správal. Pamätám si na včerajší večer, kedy som sa potichu vyplížil von z izby. Harry spokojne oddychoval v prikrývkach a zhlboka dýchal, akoby mu vlastný rut neumožňoval prijímať malé dávky kyslíka. Vtedy som ho naposledy pobozkal na pery, čím som ho nechcene zobudil. Avšak do kým sa plne prebudil a uvedomil si, že moje telo nespočíva vedľa toho jeho, som ja už stál za zamknutými dverami.

Kučeravec sa na mňa vtedy neuveriteľne hneval. Vyčítal mi, že som ho nechal samého, že mu nechcem pomôcť. Ibaže pravda bola taká, že už počas našej poslednej predohry som si všimol jeho červených očí. Bolo to, ako keď má človek alergiu. Vyzeral, že o chvíľu zo seba vykýcha dušu, no pravda bola opakom.

Ešte v tú noc som si začal uvedomovať, čo sa asi deje. Preto som ho radšej nechal na pokoji. Jeho unavené telíčko si potrebovalo oddýchnuť a ja som mu v tom vzhľadom na rut veľmi nepomáhal.

Louis: Stále sa na mňa hneváš, striebro?

Bambi: Skús hádať. :(

Louis: Už som ti to vysvetľoval, Harry...

Louis: Zatiaľ si pomôž sám, dobre? Sľubujem, že nabudúce ťa neopustím.

Bambi: Vieš, aké ťažké ti je odpisovať, keď má v zadočku no ehm... dva prsty?

Louis: Oh vyrušil som ťa?

Bambi: Aj tak to stálo za nič :/

Louis: Prečo?

Prečo asi... Používaš ty vôbec mozog, Tomlinson? Alebo myslíš výhradne len svojim pipíkom?

Bambi: Pretože cítim tvoju vôňu aj na kilometer ďaleko? Chcem teba, Loui. Strašne moc. Prosím.

Louis: Ja len nechcem, aby sa ti niečo stalo. :/

Bambi: Prečo by sa mi malo niečo stať? Je to heat (rut) ako každý iný :/