Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || Texting

35. Kapitola

Louis: Tak môžem ísť? :)

Napísal som mu roztrasene. Potreboval som sa uistiť, keďže som absolútne nevedel, ako bude reagovať. Nechcel som ho zbytočne ľakať a už vôbec nie nahnevať, ak by som prišiel v nevhodnú chvíľu.

Bambi: Jasné. Prečo by si nemohol?

Louis: Len či náhodou nerobíš niečo, čo by som nemal vidieť...

Napríklad seba alebo tak.

Bambi: Oh a čo by som asi tak robil?

Buď to je on priveľmi nevinný alebo ja priveľmi zvrátený. Akosi si neviem vybrať.

Louis: To je jedno.

Bambi: Dobre ^^

Louis: Takže idem dole...

Bambi: Ouki douki. Ja tu tak hačam na gauči, takže ma hneď uvidíš.

Louis: Oh aha. Okay

Po tejto správe som sa roztrasene vystrel na posteli a sledujúc telefón na nej, som sa otočil čelom k dverám. Zhlboka som sa nadýchol a pohľad premiestnil pred seba. Musel som sa vážne upokojiť, keď som prechádzal skrz chodbu a napokon som sa dostával ku schodisku. Už vtedy som totižto cítil jeho dokonalú vôňu a čo viac som počul jeho sŕkanie čokoládového nápoja.

Jemne som privrel oči, keď mi nosom prešla jeho omamná aróma. Nechcel som nič iné. Len tak stáť alebo sedieť a prosto si vychutnávať jeho nádhernú vôňu.

Ani som si neuvedomil ako a stál som už pod schodmi. Jeho pach ma úplne omámil a to až tak, že som ani len nevnímal realitu. Preto ma prekvapilo, keď som otvoril svoje modré oči a ocitol som sa pri gauči, na ktorom sedel.

Bol som ani nie meter vzdialený od toho kučeravého stvorenia. Ten už očividne musel zacítiť moju vôňu, keďže sa zvedavo pohmýril na mieste. Následne sa otočil mojim smerom, čím mi naskytol pohľad na jeho nevinne vyzerajúcu tváričku spolu s ružovou slamkou, ktorú držal medzi perami.

Kde ju, sakra, zobral?

,,A-ahoj..." trochu som sa zakoktal, keď som ho zdravil. Jeho vôňa na mňa ešte stále pôsobila a nútila ma sa k nemu stále približovať, až som si napokon sadol vedľa neho. Kučeravec pustil svoju slamku a následne hrnček s kreslenou mačičkou položil na stôl.

,,Už si v poriadku?" zapozeral sa na mňa svojimi veľkými kukadlami, načo sa mi v podvedomí ozvalo tiché „aw". Ako môže byť niekto tak sakramentsky roztomilý?

,,Už hej. Ja som sa chcel len porozprávať o tom, čo som ti včera povedal," začal som nervózne, pričom som si rukou prešiel po nohaviciach. Bolo vidieť, že je Harry alfa. Vedel sa v takýchto situáciách odhodlane postaviť problému čelom. Ako každá iná alfa. Zatiaľ, čo ja som stresoval a snažil sa nájsť vhodné slová.

,,T-tak, čo si o tom myslíš?" zašepkal som a pozrel sa mu rovno do očí, v ktorých sa zableskla akási mne neznáma emócia. Chvíľu mi trvalo do kým som si uvedomil, že to bola radosť zmiešaná s niekoľkými mililitrami zvedavosti.

,,Najprv to, ale povedz," vydýchol svojim chrapľavým hlasom. Zmätene som nakrčil svoje neupravené obočie a následne si rukou prešiel skrz strapaté vlasy. Musel som sa nervózne zasmiať, aby som tak odohnal napätie, ktoré medzi nami panovalo.

,,Čo ti mám povedať?" dostalo sa z môjho hrdla, načo sa chlapec vedľa mňa zatváril akosi divne. Akoby sa mu nepáčila táto situácia a už vôbec nie moje chovanie. Svoje obočie totižto skrčil, načo sa mu medzi ním vytvorila jemná vráska a čo viac pery stisol do jednej linky.

,,Prosto zopakuj to, čo si mi povedal včera. Tie dve slová. Prosím, Loui," oznámil mi, keď sa rukou natiahol po hrnčeku na stole. Následne vytiahol slamku, očistil ju jazykom a vložil si ju do malého čierneho ruksaku. Až keď som sa pozorne zapozeral, som si všimol dúhy s obláčikmi, ktorá ho zdobila.

,,Ja... ja ťa..." trhane som sa nadýchol a privrel svoje modré oči. Snažil som sa popadnúť dych a hlavne sa upokojiť. Ibaže vždy, keď som to chcel zo seba vydrať, som nemohol. Hlasivky vytasili bielu vlajku a odišli kamsi na dovolenku.

,,Ja ťa m-" zasekol som sa, keďže som to ďalej nedokázal. Do očí sa mi začali tlačiť slzy a moje ruky sa začali triasť, akoby do mňa kopla elektrina.

,,Nevieš mi to povedať, že?" kňukol smutne Harry, keď svoj pohľad premiestnil na svoje nohy. Trhane som sa nadýchol a opatrne k nemu natiahol ruku. Tak veľmi som mu to chcel povedať, no nedokázal som. Hlava neustále protestovala.

,,Ja to chcem, ale..." začal som, načo Harry ani nie na okamih zdvihol svoj pohľad mojim smerom. Stačilo len pár sekúnd a ja som si všimol smútku v jeho očiach i na tvári. Bol sklamaný a mňa to tak strašne bolelo.

,,Ale čo? P-prečo mi to teraz nevieš p-povedať, Loui?" fňukol, pričom som cítil, ako sa moje srdiečko rozpadá. Cítil som ako ho pohlcovali pukliny, ktoré by nevyriešila už ani tá najlepšia lepiaca páska či sekundové lepidlo. Bol smutný kvôli mne.

,,Nemôžem, sakra!" vydýchol som frustrovane, pričom som si hlavu zaboril do svojich rúk. Následne som si zaťahal prstami za vlasy a potichu vzlykol.

,,A p-prečo ne-nemôžeš?" plakalo to nevinné stvorenie. Nedokázal som sa udržať, keď som hlavu vystrel a s trasúcim sa hlasom som na neho prehovoril.

,,Pretože moja hlava nechce byť s niekým, ako si ty!" vykríkol som, neuvedomujúc si, čo moje slová môžu spôsobiť.

Ja som taký idiot!

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte!

Dievčatá a chlapci! Nová kapitola a k tomu úplne super mega ultra idk čo správy!

.

.

.

SME NA PRVOM MIESTE!

Ja by som vám chcela veľmi pekne poďakovať. Tento príbeh pre mňa znamená naozaj veľa. Spolu s každou kapitolou sem pridávam aj istú časť môjho každodenného života. Som rada, že sa vám to páči a hlavne, že ste mi pomohli sa dostať tak vysoko♥

Zajtra sa pokúsim o nejakú odmenu. Avšak okrem toho bude zajtra aj stream na mojom instagrame, kde sa budete môcť spýtať na čokoľvek budete chcieť. Chcem sa vám nejako odvďačiť a keď tak vám aj odpovedať na vaše otázky. 

-Curly