Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || Texting

66. Kapitola

Bol som ohúrený slovami, ktoré Harryho jemné pery vypustili na zemský povrch. Zo začiatku som mal pocit, akoby ma zasiahol elektrický prúd. Všetky tie pocity a emócie mnou prešli rýchlosťou blesku, avšak teraz som len omámene sedel na Harryho kolenách. Ten ma pozoroval a s očakávaním nepozorovane otváral ústa lapajúc po kyslíku. No ja som sa k odpovedi naďalej nemal. Bál som sa, že poviem niečo zle, čo kučeravec očividne vycítil. Preto ruky obmotal okolo môjho pásu a pritiahol si ma do tuhého objatia. S tichým povzdychom zaboril hlavu do môjho hrudníku a potichu zaskučal.

,,Loui? Prosím. O-odpovedz," zašepkal prosebne do môjho trička. Až keď vyslovil dané slová som sa prebudil z tuhého spánku, ktorému podľahla i Šípková Ruženka. Ibaže ja som po celý ten čas mal svoje oči otvorené, čím som Harryho nechcene vydesil. Aj cez to, že som totižto sledoval jeho osobu, som neodpovedal, kvôli neprítomnosti mojej vlastnej duši.

,,Harry," vydýchol som si napokon, keď som sa konečne uráčil zareagovať. Okamžite som ruky omotal okolo jeho ramien a hlavu zaboril do kučeravých vlasov môjho milenca. Bál som sa, že by si mohol moju chýbajúcu reakciu vynaložiť zle a preto som sa rozhodol mu dať jasne najavo, ako sa veci majú.

,,P-povieš mi zase nie, ž-že?" pre tentokrát už plakal, čo mi viac ako len lámalo srdce. Bolo to, akoby jeho slzy dopadali presne na dané miesto. Akoby vážili tonu a každým dopadom vytvárali na povrchu tohto životne dôležitého orgánu krátery.

,,Harry... nechcel som ti povedať nie," vydýchol som zničene, načo sa odo mňa oslovený odtiahol. Hlavičku jemne vykrútil dohora, aby sa tak na mňa mohol pozrieť. Pohľad do jeho uslzených očí ma bodol priamo do hrude, až som pocítil náhlu vlnu výčitiek svedomia.

,,N-nie?" zakoktal sa, keď opatrne odstránil jednu ruku z môjho boku. Následne si ňou utrel neposedné slzy a zaklipkal očami, akoby sa chcel zbaviť tých, ktoré sa chystali na útek. Iba som sa povzbudzujúco usmial a natiahol sa k nemu.

,,Nie. Popravde budem rád," zašepkal som neisto, keď som svoje čelo oprel o to jeho. Trhane som sa nadýchol jeho vône a privrel oči, keď mi na pery dopadol teplý vzduch z úst samotného Harryho. Začul som, ako si naposledy smrkol a nakoniec sa potichu zasmial.

,,Vážne?" šepol neveriacky s menším úsmevom na perách. Znel šťastne. Preto som sa od neho odtiahol, aby som tam mal tú možnosť vidieť jeho tvár. No čosi ma na nej znepokojilo. Boli to slzy v jeho očiach. Nebol som si totižto istý či tam zostali ešte spred pár sekúnd, alebo ich nahradili nové, naplnené šťastím.

,,Áno. Ale na to je zatiaľ ešte čas," mrkol som na neho a postrapatil mu vlasy. Harry sa potichu zachichotal a spokojne hlavu natlačil na moju ruku. Len som sa sám pre seba uchechtol a obratne sa postavil z jeho nôh, čím som upútal Harryho pozornosť. On sa zamračil a nespokojne kňukol.

,,Len si sadneme na nejaký peň, nech nesedíme na zemi," oznámil som mu. Následne sa Harrymu na tvári opätovne zračilo pochopenie zmiešané s láskou a šťastím, keď sa štveral na nohy. Medzi tým som si ja sadol na strom za mojim chrbtom. Ani len som sa nestihol obzrieť a na mojich kolenách sa objavila Harryho váha.

,,Hou-hou!" vydal som zo seba okamžite, keď sa na mňa kučeravec natisol. Jednou rukou som ho pridržal okolo pása, aby nespadol a tou druhou som sa zachytil kmeňu stromu. Bez toho by sme totižto opätovne skončili na zemi.

Harry sa nad mojim počínaním len zasmial a schúlil svoju hlavičku do môjho krku. Spokojne som sa okamžite nastavil tak, aby mal čo najlepší prístup. Bol to automatický reflex, ktorý som mal ako to omega vrodený. Harry bol totižto presne pri mieste označenia, po ktorom moje telo tak veľmi túžilo.

,,Čo to robíš, Hazz?" vydýchol som zasnene, keď som po dlhšej dobe cítil na svojom krku jeho pery. Oslovený sa jemne zachichotal a ruku položil na moje rameno, aby sa mohol opatrne odtiahnuť. Ani nie na okamih sa zapozeral mne do očí, načo sa mi vybavila spomienka na to, ako som ho prvýkrát uvidel pred svojim domom. Vtedy som ešte nemal tú možnosť ho obdivovať takto zblízka.

,,Len sa hrám," zasmial sa, keď pokračoval vo svojej hre, ktorá by sa dala pokojne nazvať škádlením. Moje telo totižto automaticky reagovalo na jeho pery na mojom krku. I keď som nechcel, potreboval som to zastaviť, inak by sa to neskončilo dobre.

,,A čo keby sme sa zahrali inú hru. Hm?" zašepkal som. Tým som očividne Harry pozornosť upútal. Podľa všetkého ho prešla chuť k danej aktivite, ktorú robil pred chvíľou a môj nápad sa mu zapáčil. Preto netrvalo dlho a okamžite začal kývať hlavou na znak súhlasu.

,,Zahráme si pravdu, odvahu? Tú hru mám rád. Vždy je pri nej sranda," začal okamžite Harry. Len som sa zasmial, keď som si všimol jeho nadšenie. To z neho sršalo jedna radosť. Bol ako krabička plná ohňostroju, z ktorej každou chvíľou šľahali nové a nové náznaky šťastia.

,,No dobre, trdlo. Začneš?" zasmial som sa, keď som ho opatrne položil vedľa seba. On sa nespokojne pohmýril na mieste a nechtami sa neprítomne poškriabal na chrbte ruky. Presne na tom mieste, kde sa nachádzal červený fľak o veľkosti pästičky trojročného dieťaťa.

,,Tak pravda?" spýtal sa ma. Vtedy som konečne odtrhol zrak z jeho rúk a pozrel sa mu do očí. Zamyslene som si povzdychol a v hlave sa začal prehrabovať všetkými informáciami, ktoré som o ňom vedel. Akýsi panáčik hlboko v mojom mozgu chodil od jedného zákutia k druhému, pričom prezeral všetky zložky s menom Harry. Snažil sa nájsť niečo, čo by o ňom nevedel, až mu to napokon došlo a mne tak vnukol nápad.

,,Čo by si v budúcnosti chcel robiť?" venoval som mu možno až presladený úsmev. Harry v danej chvíli nakrčil svoje obočie a následne i nosík, keď sa zamyslel. Potom si oblízal svoje suché pery a natešene si vydýchol.

Teba. Chce robiť len teba, Louis! Odrazilo sa mi hlavou krátko pred tým, ako mi odpovedal.

,,V škôlke. Chcel by som byť učiteľom v škôlke," zašepkal, nad čím som sa povzbudzujúco usmial. Vedel som, že tejto práce sa chytajú väčšinou len omegy, avšak Harry bol iný. Hoci svojím telom bol alfou, dušu mal čistejšiu ako ktorákoľvek omega. Bol dokonalý pre výchovu detí a to hlavne z toho dôvodu, že mal strieborné srdce.

Iba som kývol hlavou na znak toho, že jeho odpoveď beriem.

,,Pravda alebo odvaha, Loui?" vydal zo seba napokon. Len som mykol ramenami a potichu mu odpovedal. Možno som bol zbabelec a možno som prosto nechcel ísť na to hneď zhurta. Ktovie.

,,Pravda," odvetil som mu. A verte alebo nie, nemusel som čakať dlho na svoju otázku. A hoci to bolo len niekoľko sekúnd, cez onen okamih som mal tú možnosť zazrieť, ako sa Harry začal škriabať na viacerých miestach. To ma ako inak znepokojilo.

,,Ako veľmi ma máš rád?" vyceril zuby a nechtami si prešiel po látke trička. Následne na ňu zatlačil a potichu zaskučal, tak aby som to nemal možnosť počuť. Avšak pravda bola opakom.

,,Najviac na svete," odvetil som okamžite a bez rozmýšľania. Potreboval som sa, čo najrýchlejšie dostať k slovu a bol som viac ako len rád, keď mi Harry moju odpoveď uznal. Natešene zatlieskal rukami a objal ma.

,,Aj ja teba," vydýchol mi do ucha. Vtedy som si avšak povzdychol a pohladil ho po chrbte.

,,Pravda alebo úloha, striebro?" šepol som okamžite neustále ho škrabkajúc na chrbte. Bol som rád, že sa Harry pod mojim dotykom uvoľnil. Avšak neustále ma znepokojovalo to, ako si nenápadne dráždil svoju pokožku na členku.

,,Odvaha," 

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte!

Nová kapitola, trochu neskoršie :D Ale na to ste si snáď už zvykli. Okrem iného dúfam, že sa páčilo a že ma nezabijete za to čakanie. (V poslednej dobe je toho doma moc). 

Každopádne dobrú noc a vlhké sníčky. 

-Curly