Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || Texting

59. Kapitola

Zmätene som v danom okamihu stisol jeho koleno. Nepáčil sa mi fakt, že Harry opätovne krčí tvár v bolestivej grimase. Nebolo toho snáď dosť? V poslednej dobe som mal pocit, že sa môj život netočí okolo ničoho iného, len okolo bolesti. Bolo to, akoby sa všetko začalo sústrediť na naše utrpenie.

Už by aj stačilo, nie?

,,Čo ťa bolí?" spýtal som sa ho okamžite. Nehodlal som chodiť okolo horkej kaše zbytočnými otázkami. Videl som na ňom, že niečo nie je správne.

,,Mhm," zamumlal Harry a zhlboka sa nadýchol, pričom svoj bolesťou poznačený pohľad presmeroval ku mne. Nakoniec len zaťal sánku a falošne sa na mňa usmial. Bol by som aj prevrátil očami nad jemným náznakom klamstva, ktorým sa toto všetko snažil zakryť. Ibaže ja som vedel, že toto všetko robí len pre mňa, aby som nemal starosti. Harry bol už raz taký. Dobrá duša, ktorá by zniesla pre ľudí, ktorých má rada i modré z neba.

,,Harry, prosím," vydýchol som s jemným ale za to smutným úsmevom na svojich popraskaných perách. Myslel som si, že skolabujem z toľkej starosti, ktorá ma v poslednej dobe obklopovala. Chcel som si len konečne odpočinúť, no vedel som, že vzhľadom na našu situáciu to nebude možné.

Harry a Nick si predsa budú prechádzať rozdelením.

,,Tuto," poukázal na miesto, kde sa nachádzalo jeho strieborné srdce. Trhane som sa nadýchol a pokúsil som sa vypnúť motor. Nehodlal som s Harrym takto cestovať. Až príliš som sa na to bál, keď som videl kam ukazuje. Bolo jasné, že Nick neumieral a ani nič podobného. Vtedy by Bambiho bolelo celé telo. Toto bolo čosi úplne iné.

,,Po-podvádza ma. M-má sex s niekým iným," vydýchol smutne a verte alebo nie, jeho postoj k danému faktu rozosmútil aj mňa. Nebolo to tým, že by som s Harrym nejako súcitil, alebo že by som ho ľutoval. Bolo to prosto tým, že som bol až príliš majetnícky a vidieť ho, ako smúti nad vzťahom s Nickom ma uvádzalo do rozpakov.

,,Bude to v poriadku, sľubujem," zašepkal som nakoniec potichu. Bál som sa, že keby som čo i len o trochu zvýšil hlasitosť, mohol by začuť moje zúfalstvo.

,,D-dobre... p-pôjdeme už, prosím?" pozrel sa napokon mojim smerom Harry. Následne svoju ruku opatrne položil na tú moju a zhlboka sa nadýchol. Prekvapovalo ma aký odhodlaný aj cez to všetko bol. A verte alebo nie, v tomto okamihu som vážne nemal na to, aby som odvrával. Preto som len nenápadne kývol hlavou na znak súhlasu a omámene sa vrátil celou plochou svojho pozadia na mäkké sedadlo.

Netuším či mnou kmásali pocity z mojej prvej jazdy, alebo z toho čo sa pred chvíľou stalo. Ako som už dávnejšie spomínal, omegy auto riadiť nemohli. A hoci som sám omegou bol, niekoľko rokov dozadu som mal istý románik. Vtedy som si našiel chlapca, ktorý ma naučil o autách všetko čo len vedel, keďže bol automechanik. Dokonca ma vzal aj na prechádzku jeho autom. Vtedy si ma posadil na svoje kolená a s rukami na tých mojich riadil.

Liam avšak neskôr umrel a nechal mi tak po sebe svoje staré auto. Síce bola pravda, že sme sa krátko pred tým rozišli, no stále sme zostali kamarátmi.

,,Naviguj ma," vydal som zo seba nakoniec. Musel som uznať, že od tejto chvíle som bol ako robot. Harry ma svojimi pokynmi dokonalo ovládal. Hocikedy, keď bolo treba zabočiť, stačilo povedať a ja som bezducho stočil volant do onej strany, kam som mal. Netušil som, či Harry hovorí i niečo iné. Namiesto toho som totižto vnímal len a len svoje myšlienky. Pod mojimi z časti mastnými vlasmi mi to totižto poriadne šrotovalo.

Možno to bolo odo mňa sebecké, no nedokázal som sa zbaviť toho nepríjemného pocitu. Bolo to, ako keď s niekým chodíte a on sa obzrie po inom alebo inej.

Žiarlim alebo mi len vážne hrabe?

Nakoniec sme sa dostali pred nejaký lesík. Vtedy som zamrkal a snáď po prvýkrát za celú jazdu som oči odtrhol od cesty pred sebou. Zmätene som natočil hlavu do strany a zapozeral sa na tmu vedľa môjho auta.

,,A teraz už len rovno. Mali by tam byť štyri chaty, pričom Edovi patrí tá s červenou ceduľkou na dverách," mumlal Harry bez jedinej emócie. Okamžite ako som začul jeho hlas som sa prudko stočil k nemu. Očami som ho rýchlo skontroloval a keď som sa uistil, že je v poriadku (v podstate, že neplače) opätovne som sa stočil k ceste.

,,Hneváš sa na mňa?" pípol po istej chvíli Harry, keď sme obaja zostali v tichu. Iba som neprítomne kývol hlavou na znak nesúhlasu a v duchu poďakoval bohu, keď sa pred nami objavili chatky, o ktorých Bambi hovoril.

,,Mal si na mysli tieto?" spýtal som sa ho po dlhej dobe. Trochu som sa podoprel nohami, keď som sa nakláňal cez volant, aby som mohol zamerať chatku s červenou ceduľkou. Napokon sa tomu tak aj stalo a ja som k nej vyšiel.

,,Keď sa na mňa nehneváš tak potom, čo sa stalo?" ozval sa kučeravcov chrapľavý hlas, keď som neohrabane zaparkoval auto pred chatkou. Toto mi nikdy nešlo a preto som bol viac ako len rád, že som nikde nenabúral.

,,Nič," vyslovil som oné slovo po istej odmlke a odopol svoj pás. S povzdychom som sa pozrel na chlapca vedľa seba a opatrne k nemu natiahol ruku. Svojimi prstami som pozorne prešiel po jemnej pokožke na jeho krku, sledujúc ako mu na nej vyskočili zimomriavky.

,,Stále to bolí?" kňukol som potichu. Netušil som, čo iné som sa ho mal spýtať. A hoci som sa bál jeho odpovedi, nedokázal som sa držať mimo toho všetkého. Harry bol predsa len môj priateľ a ja som ho miloval. Musel som sa o neho postarať aj keby sa dialo čokoľvek.

,,Trochu. M-môžeme ísť dnu? Som unavený," zapozeral sa mne do očí. V tom okamihu som mal možnosť uzrieť všetko to trápenie, ktoré to nevinné stvorenie v sebe nosilo. Trýznilo ma to, ho takto vidieť. Preto som iba jednoducho prikývol a nahol sa k nemu, aby som ho tak uistil jemným bozkom, že je všetko v poriadku.

Bol to len mih sekundy, pokiaľ som sa od Harryho neodtiahol. To, čo sa stalo sa ani len nedalo nazvať bozkom, avšak aj na vzdory tomu všetkému to Bambimu na perách vykúzlilo nemalý úsmev.

,,Tak teda poďme,"

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

takže nová kapitola! Jupí a yeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeey. Dobre stačí, sakra :D možno bude táto autorská poznámka trochu mimo, ale čo už (prisudzujem to k nemalému množstvu kofeínu v mojom krvnom obehu). 

Každopádne uhmm... rozmýšľal na čo, by som sa spýtala, aby som dostala pekný komentár. SHIT! Počkajte. Ja na niečo prídem!

Oh, ako ste sa mali? Je predsa sobotaaaaaaaaaaaa!

Tak nič... ja vás radšej pekne poprosím o pekný komentár, pretože je pekný deň a ja chcem peknú náladu. A tú mi spravíte pekným komentárom. (veľa slova pekný)

No nič. Dobrú noc a vlhké sny, ťuťuťu. 

-Curly

Nemala by som už piť kofolu...