40. Kapitola

1.4K 217 76
                                    

Neveriacky som sledoval chatovaciu hlavičku, ktorá mi bola už dôverne známa. Toho chlapca som poznal. Kedysi som s ním sedával v lavici a musel som uznať, že vždy bol iný. Zatiaľ, čo ostatné omegy spolu so mnou sa naplno venovali výučbe, on na jednotlivé veci zvysoka kašľal. Vždy sa spoliehal na to, že mu alfy neodolajú. Sám vravel, že načo byť dokonalým submisívnym partnerom, keď má dobrý zadok a hlavne chuť na sex.

,,T-ty ho poznáš?" poukázal na správu, ktorú onen hriešny tvor napísal. Bola úplne nová a čo viac prvá, teda Harry musel prijať žiadosť, aby si s ním mohol písať. Povzdychol som si a okamžite natiahol prst, aby som žiadosť o kontakt zamietol.

,,Áno a... a úprimne to nie je najlepšia omega na svete," zamručal som a chatovaciu hlavičku od Nicka prosto vyhodil. Musel som pretočiť očami nad správou, ktorú mu napísal. Aké drzé a nevychované správanie.

Nick: Čauko, alfa môjho života! Teraz sme spolu, tak čo takto trochu tvojho penisu v mojej dierke? Už by sme sa na to mohli vrhnúť, nemyslíš?

Takto by sa ľudia nemali k Harrymu správať. To kučeravé stvorenie, ktoré vedľa mňa sedelo, si zaslúžilo rešpekt a čo viac objatie. Nie len sex bez citov a narážky na neho.

S povzdychom som sa opatrne natiahol k Harrymu a svojimi rukami oblapil jeho telo. Prekvapilo ma, keď okamžite zaboril hlavu do môjho krku a nasal moju vôňu. O chvíľu na to sa len zachichotal a svojimi rukami sa zaprel vedľa mojich bokov. Zmätene som natočil hlavu jeho smerom, keď sa napokon odhodlal a sadol si mne na stehná.

,,Čo to robíš?" zamumlal som bez dychu a ruky automaticky premiestnil na jeho boky. Silno som ich stisol, keď sa jemne pohol. Nechcel som, aby sa nejakým zázrakom obtrel o môj rozkrok a preto som ho radšej pridržiaval mimo mojej dotkni-sa-ma-a-postavím-sa zóny.

,,Ja len... chcel som byť k tebe bližšie," potom, čo to povedal celý sčervenal a s úsmevom sa natiahol ku mne. Následne mi venoval malú pusinku na líce a s rozkošným smiechom sa schoval do mojej hrude. Spokojne som sa usmial a hlavu zaboril do jeho ramena. Až stále neprítomný pach kučeravej alfy ma donútil, aby som sa smutne odtiahol.

,,No nič, Hazz. Musíme ísť za tvojou mamou," vydýchol som s falošným úsmevom na perách. Mrzelo ma, že to čo som na ňom miloval, prosto zmizlo. Hoci bola pravda, že jeho vôňa bola len jednou z množstva pozitívnych vecí, nebol schopný som sa jej nabažiť. A zrazu bola fuč.

,,Oh uhm dobre," zamumlal a so sklopeným pohľadom k zemi sa odo mňa odtiahol. Bolo vidno, že zápasí so sebou samým.

Následne si avšak radšej sadol na stoličku, kde ma čakal. Nechcel som ho vyhadzovať a preto som si len povzdychol a vybral sa ku skrini. Oblečenie, ktoré som mal na seba som akýmsi zázrakom prezliekol, usmievajúc sa nad červenými lícami alfy, ktorý sa snažil na mňa nepozerať.

,,Ja viem, že si ma očumoval, Bambi. To nezaprieš," zachechtal som sa, keď som mu opatrne pomohol vstať. Kučeravý chlapec sa napokon pozrel na mňa a nakrčil svoj malý nosík.

,,A-ale keď ty si taký p-pekný a... a uhm sexy?" vydýchol, nad čím som vytreštil svoje oči. Ten neistý tón, akým to posledné slovo vyslovil, ma dostal do varu. Moje telo pohltil adrenalín a nebyť Harryho pípajúceho telefónu, by som sa na neho prosto vrhol a vybozkával z neho dušu.

,,Zase on," kňukol nespokojne, nad čím som si povzdychol a donútil ho, aby telefón schoval do vačku. Následne som ho opatrne zobral za ruku a vyšiel s ním z mojej izby. Prekvapilo ma, keď Harry nespokojne zatiahol. Vtedy som hlavu natočil jeho smerom a pozrel sa na neho.

,,J-ja... musíme tam ísť?" zamrnčal, pričom nakrčil obočie. S povzdychom som len zakrútil hlavou a pozrel sa na Harryho.

,,Musíme, Hazz. A žiadne odvrávanie," napomenul som ho. Kučeravec len zafňukal a následne skrivil svoje pery do obráteného úsmevu. Oči, ktoré boli doteraz zelené ako lesný mach sa z ničoho nič zaplnili slzami. Moje srdce na okamih zastavilo a okamžite prebralo nadvládu. Mozog vypol a ja som s povzdychom objal Bambiho. Nechcel som ho ťahať do niečoho, čo nechcel podstupovať sám od seba.

,,Ale, Harry. Ako to spravíme, hm? Nemôžem ťa tu držať bez toho, aby o tom vedela tvoja mama," zamumlal som a v snahe upokojiť ho, som mu rukou začal pomaly prechádzať po jeho chrbte. Ničilo ma, keď sebou jemne trhal pod nápormi vzlykov.

,,N-nemôžeš jej zavolať?" zamumlal skrz plač do môjho hrudníku. Len som si povzdychol a opatrne prikývol. Nezostávalo mi nič iné.

,,Zavolám jej, ale budeš pritom a bude to z tvojho mobilu. Dobre?" zašepkal som napokon, načo sa odo mňa odtiahol a utrel si chrbtom ruky svoje slzičky. Potom už len opatrne vytiahol telefón, odomkol ho a s roztrasenými prstíkmi začal do neho ťukať očividne číslo svojej mami.

Medzi tým som ho opatrne zobral k sebe do izby, kde som ho spätne položil na posteľ a napokon si sadol vedľa neho. Kučeravec sa na mňa vystrašene pozrel a nakoniec začal hovor, ktorý zapol na reproduktor. Prekvapilo ma, keď mi telefón pritisol bližšie ku tvári, avšak neprotestoval som.

O istú dobu -teda o niekoľko pípaní neskôr- to žena na druhej strane zdvihla a vystrašene začala čosi mlieť. To som sa rozhodol radšej ignorovať a povzdychol si.

,,Dobrý deň, pani. Pri telefóne je Louis Tomlinson. Harry je u mňa, ale..." začal som, ibaže som bol prerušený jeho matkou. Iba som pokrútil hlavou a nechal ju nech čosi povie.

,,Je v poriadku? Prečo nie je doma?!" stresovala, nad čím som opatrne chytil Harryho za ruku.

,,Nastali menšie komplikácie a Harry si takpovediac našiel nemilým spôsobom svoju druhú polovičku," vydýchol som so smutným úsmevom na perách. Vtedy mi Harry stisol ruku a nespokojne sa na mňa pozrel. Nepáčila sa mu táto situácia.

,,Si to ty? Tá omega... ktorú si označil?" vydýchla napokon po dlhšej odmlke, pričom som stisol svoje pery k sebe. Chcel som jej povedať, že by som bol rád danou omegou, ibaže nemohol som.

,,Ja som... Harryho priateľ a to čo sa stalo bolo nedorozumenie. Preto... preto som sa chcel spýtať či by nebolo možné rozdelenie Harryho a tej omegy," vydýchol som odhodlane, načo som sledoval ako sa na Harryho tvári objavil aj naprieč nepriaznivej situácii malý úsmev.

Nazval som ho svojím priateľom.

Nakoniec sa avšak z druhej strany ozval len povzdych.

,,Harry ešte nie je plnoletý, Louis. Nemôže ísť na procedúru pokiaľ nebude mať osemnásť rokov," zašepkala mama kučeravého Bambiho. V danej chvíli sa akoby zastavil čas. Moje srdce prestalo fungovať, keďže daná správa ho roztrieštila na kúsočky.

Ibaže, čo ma prekvapilo viac, bola Harryho reakciu, ktorú som absolútne nečakal.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte!

Nová kapitola. Ja viem, že je neskoro, ale snažila som sa, aby to aspoň dnes vyšlo.

Inak... veľmi pekne ďakujem za komentáre a čo viac za podporu. Snáď to bude lepšie a ja nebudem vydávať takto neskoro :/.

A ešte niečo. Ďakujem za 5K votes na tomto príbehu ♥. Veľmi si toho cením!

-Curly  

Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || TextingDonde viven las historias. Descúbrelo ahora