Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || Texting

65. Kapitola

,,Chyť ma, Loui!" vypískol natešene Harry a rukou sa oprel o strom niekoľko metrov odo mňa. Na perách sa mi automaticky rozlial medovo-sladký úsmev, keď som si všimol môjho kučeravého priateľa, ako sa ako také malé dieťa snaží schovať za strom. Následne vykukol len hlavou a keď sa uistil, že som sa stále nedal do pohybu, len zastonal.

,,No tak!" zvolal ešte raz, čím ma popohnal do behu. Len som za nami zavrel dvere, vkladajúc si kľúče do teplákov. Následne už netrvalo dlho a ja som nohami dopadol tvrdo na chodník pred chatkou. Zliezť po schodoch by mi trvalo večnosť a vzhľadom na môjho netrpezlivého Harryho som sa rozhodol onen proces urýchliť. A hoci mi po preskočení štyroch schodov jemne brnelo v nohách, nakoniec som sa rozbehol za ním.

Kučeravec okamžite ako si všimol, že ho nasledujem, vypískol ako také dievča a rukou sa odrazil od stromu. Rýchlo sa otočil a ako taký blesk sa rozbehol hlbšie do útrob lesa. Jemne som nad ním zakrútil hlavou a pokúsil sa nasadiť ešte rýchlejšie tempo. To mi avšak moja kondička nedovoľovala a v polovici cesty som sa rozhodol pre menší podvod.

Ešte chvíľu som lapal po dychu, pokiaľ som nebol pri akomsi táboráku. Bolo tam ohnisko, zo dve lavičky a niekoľko stromov o ktoré som mohol dokonalo nafingovať svoj pád. Trochu som sa zastavil a kútikom očka som skontroloval Harryho. Ten stále bežal ďalej a to až do okamihu, kedy som sa neodhodlal k činu.

Zo začiatku som sa len opieral o strom. Napokon som avšak pootvoril svoje popraskané pery, čím som započal môj plán. Nahlas som zakričal, tak aby ma Harry počul a rýchlo si ľahol na zem. Hoci to nevyzeralo ako pád, pochyboval som, že by to chlapec stihol zastihnúť. A preto som radšej zostal ležať na zemi.

,,Louis?!" počul som Harryho znepokojený hlas. Sám pre seba som sa nad zdesením v jeho tóne pousmial a pritiahol si pravú nohu k hrudi, akoby som si ju kdesi udrel. Viečka som silno stisol k sebe a hrane sykol.

,,Preboha, Loui!" počul som ho hovoriť spoza môjho chrbta. Následne sa ozvalo niekoľko popraskaní vetvičiek, keď si Harry čupol vedľa mňa. Rukou jemne prešiel po mojich vláskoch a vystrašene pootvoril ústa. Plánoval čosi povedať, avšak skôr ako to stihol, som ho so smiechom prehodil pod seba.

,,Mám ťa!" zasmial som sa, keď som si sadol na jeho boky. Harry vyzeral byť pomerne zmätený, keď som chytal jeho ruky a pridržiaval mu ich pri zemi.

,,Č-čo?" koktal, keď mu jeho kučeravé vlasy odstávali na všetky strany. Všimol som si, že niekde medzi nimi sa dokonca našla i vetvička. Preto som si v hlave dal pomyselnú poznámku, aby som nezabudol umyť mu tú jeho hrivu.

,,Chytil som ťa," vyplazil som na neho jazyk a navážil sa na nohu, ktorú som si pred chvíľou tiahol k svojej hrudi. Harry si po tomto očividne všimol, že mi nič nie je a preto sa mi urazene zapozeral do očí.

,,Toto nie je fér! To je podvod," začal sa krútiť pod mojím telom. Len som sa zasmial a ešte viac sa sklonil, presne tak aby ho moje vlasy šteklili na tvári. Harry nespokojne zafunel a nakrčil nosík.

,,Nevadí, vyhral som. A teraz sa už nemrač," zašepkal som kúsok od jeho pier. Ibaže moje slová nezabrali a Harry sa aj naďalej tváril, akoby ste mu zobrali hračku. Preto som sa sklonil a konečne prekonal tú niekoľkocentimetrovú hranicu medzi nami.

Okamžite, ako som sa svojimi ústami obtrel o tie jeho, som pocítil v bruchu niekoľko stoviek motýľov. Bolo to, ako keby som bol doteraz na Sahare a jeho pery boli mojim prvým dúškom vody po niekoľkých dňoch vyčerpávajúceho putovania skrz pieskové duny. Cítil som explóziu všetkých tých chutí, ktoré onen bozk priniesol. A hoci som miloval každý jeden okamih, najviac ma potešilo, keď Harry začal spolupracovať.

Aj cez to, že sa so mnou bozkával už niekoľkokrát, neustále bol opatrný. Svojimi perami sa bojazlivo obtieral o tie moje. Musel som sa usmiať, keď jazykom zmätene prešiel po mojom spodnom vankúšiku. Nehodlal som ho nijako trýzniť a preto som svoje pery poddajne pootvoril. A keďže chlapec ešte nevedel čo a ako, celé jeho počínanie mi prišlo vtipné. Dalo by sa povedať, že mi svojím jazykom umýval zuby.

Nad touto myšlienkou som sa zasmial a odtiahol sa od neho. Harry vyzeral byť aj na vzdory tomu všetkému spokojný, za čo som bol rád. Potešene som sa usmial a pustil jeho ruky, aby sa mohol postaviť. Ani len som sa nestihol zosadiť z jeho lona a on už sedel rukami sa zachytávajúc mojich bokov, aby sa tak náhodou nevrátil do pôvodnej polohy ľahu.

Daná chvíľa bola pre mňa vcelku zaujímavá. Trvala prekvapivo dlho. Netušil som či takto sedíme naozaj cez päť minút, akoby sme utuhli v jantári, alebo či sme takto naozaj zostali. Moje myšlienky pracovali na plné obrátky, keď som si pomaly ale isto uvedomoval, že presne toto je to, akoby to malo byť. Že on by mal byť ten dominantný a ja ten submisívny. Že to ja by som mal sedieť na jeho kolenách a nie on na tých mojich.

,,Loui?" zamumlal Harry po istej chvíli. Iba som neprítomne zamrnčal a pohľad som presunul do očí vo farbe machu po mojej pravici. Nervózne som sa usmial, keď som na svojich bokoch pocítil silný stisk.

,,Chcel som sa ťa len na niečo spýtať," zašepkal a nakrčil nosík. Svoje oči zahanbene sklonil k zemi, načo som pocítil strach. Bál som sa, že som niečo pokazil tým, ako som na ňom teraz sedel. A bodaj by som aj zišiel, keby si ma Harry nepritiahol bližšie. Plne vyvedený z miery som sa rukami zaprel o jeho hruď a natočil hlavu do strany. Nerozumel som tejto situácii a preto som sa bál, čo z toho kučeravého chlapca napokon vypadne.

,,Chcel som sa ťa spýtať či potom, čo sa rozdelím s Nickom... či by sme potom nemohli byť mates. Však vieš. L-len ja a ty," zašepkal koktavo, keď mu jeho tvár pohltil odtieň šarlátovo červenej farby.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte!

Nová kapitola je tu. Snáď sa páčila a trochu som vás upokojila :D. V minule časti ste neboli dvakrát nadšené z konca aj keď to nebolo začiatkom ničoho zlého xd. Alebo nebodaj áno?

Každopádne zajtra škola, eh uh ih ah oh... Mne sa tak nechce :D Nevadí no. Snáď to všetci prežijeme a uvidíme sa tu nabudúce. 

Majte sa pekne! ♥

-Curly