Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || Texting

75. Kapitola

Presne tak rýchlo ako sa objavil Harry v mojom živote, tak rýchlo v mojom srdci i skrsol plameň hnevu. Musel som napnúť všetky svoje svaly, aby som tak mu zamedzil voľný priechod skrz žily až do mojej mysle. Inak by som sa neovládol a za povelu svojho mozgu, by som po ňom vyštartoval. A to čo by sa stalo, nechcel zažiť nikto z nás.

,,Je tam Harry?" zachrapčal omega, ktorý sa opieral o zdravotníka vedľa seba. Pravdepodobne beta, chlap v bielom oblečení, ho držal pod pazuchami a zamedzoval mu tak, aby padol na zem. Už len z pohľadu na neho bolo jasné, že ho nohy nepočúvajú, tak akoby mali.

,,Do toho ti nič nie je," vydralo sa zo mňa, keď som sa odrazil od steny a zaťal svoje zuby. Počul som tiché puknutie, ktoré vydala moja vlastná sánka pod náporom hnevu, no ignoroval som to. Nick vo mne vzbudzoval neuveriteľnú zúrivosť, ktorú onedlho neudržia ani len pomyselné reťaze okolo jej krku.

,,A-ale je... je to môj mate, zabúdaš?" uškrnul sa a potichu sykol, keď sa do toho vložil zdravotník po jeho boku. Šeptom mu oznámil, že by mal radšej mlčať, aby si šetril sily. No obaja sme spolu s Nickom pochopili, že ho varoval z iného dôvodu, že to bolo preto lebo som Harryho partnerom bol teraz ja.

,,Už dlho nebude!" oznámil som mu bez jediného zaváhania a zhlboka sa nadýchol. Chladný vzduch prešiel mojimi dýchacími cestami a usadil sa v pľúcach, kde príjemne tlmil vriacu žiadostivosť plameňov hnevu.

,,O-oh myslíš? P-po operácii si k sebe nájdeme z-znovu cestu. Len niekoľko minút dozadu som c-cítil jeho t-túžbu. Nech si počká, ja mu s ňou ako dobrá omega pomôžem," zaskučal, načo ho rázne okríkol zdravotník vedľa neho. Priezvisko, ktoré vyšlo z pier vysokého muža, dávalo jasne najavo, že Nick prešiel skrz hranice ľudskosti a slušnosti.

,,Takto o Harrym nehovor! On nie je žiadna hračka!" zakričal som, čím som upútal pozornosť všetkých ľudí v okolí, avšak ja som svoj rozjedovaný pohľad venoval len a len brunetovi s krivým úsmevom naproti mne.

,,On nie je hračka. T-to ja som jeho hračka, Daddyho hrač-" ani len nestihol dopovedať a ja som sa rozbehol jeho smerom. Hnusili sa mi jeho slová, asi tak ako pleseň na lahodnom koláči. Ako mohol niečo takéto hovoriť o alfe ako je Harry? To, že príroda od neho očakávala dominantnosť, hneď neznamenalo, že si ho nejaká stupídna omega môže privlastňovať ako svojho Daddyho. Chlapec o ktorom sme hovorili, bol citlivý, láskyplný a hlavne nevinný. To, že bol afla nemenilo nič na tom, že potreboval niekoho kto mu bude pomáhať, kto sa o neho bude starať.

O niekoľko sekúnd som sa bez milosti pokúsil zasiahnuť Nickovú tvár svojou päsťou. Na moje nešťastie mi to avšak zamedzil zdravotník, ktorý mi chytil zápästie a pokúsil sa ma odtlačiť preč od tej arogantnej omegy. Zahľadel som sa do jeho očí a hoci som v nich uzrel pochopenie, nedovolil mi ublížiť mu.

Preto som rázne napriahol nohu, s úmyslom uštedriť Nickovi aspoň kopanec, avšak ten bastard bol rýchlejší. Využil mojej blízkosti a nepozornosti, venujúc mi silnú facku. Hlava sa mi okamžite pootočila do strany, načo som nahlas zavrčal. Bolesť bola silná, no nie dosť na to, aby prehlušila volanie hnevu. Ten mi nariadil, aby som mu úder vrátil, čo som samozrejme aj spravil, ignorujúc zdravotníka, ktorý na nás kričal.

Bili sme sa hlava nehlava niekoľko sekúnd, do kým sa neotvorili dvere od ambulancie.

,,A DOSŤ! STAČI!" tri slová, toľko bolesti. Spolu s Nickom sme okamžite zaskučali a odtiahli sa od seba. Ruky, ktorými sme sa donedávna bili, sme položili na svoje vlastné uši, snažiac sa minimalizovať bolesť, ktorú spôsobil alfa hlas. V hlave mi dunelo, bolo to akoby mi do nej niekto vložil miniatúrnu bombu a teraz ju odpálil. Slzy sa mi okamžite natlačili do očí a ja som sa zložil na zem, na rozdiel od Nicka, ktorého zachytil zdravotník.

Svet sa mi točil, keď som otváral svoje modré očí. Zem podo mnou bola chladná a studená, nad čím som sa musel jemne otriasť, nečakal som to. Čo ma avšak väčšmi prekvapilo bolo to, že alfa hlas, ktorý nás oboch takto omráčil, patril môjmu milovanému Harrymu. Tomu chlapcovi, ktorý sedel na vozíku, zatiaľ čo vedľa neho prechádzal zdravotník s omráčeným Nickom v náručí. Napokon sa dvere za tými dvoma zavreli a ja som tak zostal ležať na zemi, zatiaľ čo vedľa mňa sedel na vozíčku Harry. Natiahol ku mne ruky a posnažil sa mi pomôcť, no našťastie ho predbehla sestrička z ambulancie.

,,V poriadku, pán Tomlinson?" nadvihla obočie a pomohla mi sa posadiť. Zatvoril som oči a jemne pokýval hlavou na znak súhlasu.

,,P-prepáč, Loui," počul som roztrasený hlások mojej alfy. Až ten ma donútil roztvoriť svoje viečka a pozrieť sa na neho. Sedel tam, vystrašený, snažiac sa postaviť, čo mu našťastie sestrička po jeho boku vždy zakázala poklepkaním na rameno.

,,To je v poriadku, striebro," zachrapčal som, načo sa mi moje vlastné slová ozvali v hlave ešte niekoľkokrát. Len som potichu zaskučal a pokrútil som hlavou, keď som začul, čo povedala žena vedľa mňa.

,,Odprevaď pána Stylesa na zvyšné vyšetrenia, Madison. Ja sa postarám o tuto pána Tomlinsona," a to bolo to posledné, čo som začul pred tým, ako bol Harry odvedený preč. Snažil som sa protestovať, že musím ísť s ním, ale nedalo sa. Žena, ktorá tu ostala, ma nespokojne vytiahla na nohy a umlčala ma jediným argumentom.

,,Buďte ticho, prosím vás. Znepríjemnili ste nám dnešný deň už viac ako dosť,"

***

Sedel som na posteli v Harryho izbe a znudene sledoval hodinky na nočnom stolíku. Nebyť nich, myslel by som si, že tu sedím celú večnosť. Kto by si to aj nemyslel, keby štyri hodiny čakal na svojho anjela strážneho?

Minúty aj hodiny ubiehali nesmierne pomaly. Čas akoby zamrzol, keď som z periny pod sebou cítil jeho sladkú vôňu. Bolo to to jediné, čo mi tu po ňom v tomto okamihu zostalo, to čo mi pripomínalo, že sa neustále nachádza v tejto budove.

Možno by bolo aj lepšie, keby som bol niekde inde. Aspoň by som na neho stále nemyslel. Vzišlo mi na um, no sám som dobre vedel, že to nie je pravda.

Napokon sa, ale otvorili dvere. Okamžite som sa vyštveral do stoja a natešene sa rozbehol k Harrymu, ktorého sestrička dotlačila dovnútra. Vyzeral byť ešte slabší, ako bol pred tým. Pod očami mal tmavé kruhy a na perách sa mu usadil unavený úsmev.

,,Hazz, striebro... poď, pomôžem ti ísť do postele, nech sa vyspíš," zašepkal som, keď som si kľakol k jeho vozíčku. Sestrička si odkašľala, čím zaujala moju pozornosť. Hlavu som zdvihol jej smerom, no Harry ma opatrne za bradu napravil tak, aby som sa mu pozeral do očí.

,,Louis, musím ti niečo povedať, áno?" vydýchol a opatrne ma svojimi studenými prstami pohladkal po tvári. Bodaj by som aj privrel oči nad príjemným pocitom, ktorý mi jeho motýlie dotyky spôsobili, ibaže vo vzduchu stále viseli Harryho slová. Slová, ktoré ma donútili zamrznúť v pohybe. 

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte!

Eh... radšej sa ani nebudem vyjadrovať k času, ktorý ubehol od poslednej kapitoly. 

Takže, toto bola Louisová reakcia. Už si nepamätám, kto tipoval čo, avšak gratulujem tým, čo uhádli. Nom nadchádza ďalšia otázka. Čo chce Harry Louisovi povedať? 

Nom nič. Prajem pekný zvyšok večera. Snáď sa uvidíme nabudúce a omnoho skôr ^^.

-Curly