Bambi A|B|O - [Larry Stylinson] || Texting

57. Kapitola

Po tom, čo sa medzi mnou a Harry stalo, som kučeravca odprevadil k nám do izby. Pamätám si, že som ešte nejaký ten čas nedokázal popadnúť dych. Len som omámene ležal na posteli a nechal Bambiho, aby sa túlil k môjmu boku.

Bol tak sakramentsky dokonalý.

,,Striebro?" začal som po istej dobe, keď sme ležali pod prikrývkami, ja na chrbte a Harry s hlavou na mojej hrudi. Na tej hrudi, kde sa to malé trdlo pred istou dobou potichu smialo, keď svojimi dlhými prstami vyťukávalo rytmus môjho srdca priamo na miesto, kde delila rebrá od vonkajšieho prostredia len tenká vrstva kože.

,,Áňo?" vydýchol kučeravec, pričom natočil hlavu. Kútikom očka sa na mňa zapozeral čím mi dal jasne najavo, že mám jeho plnú pozornosť. Následne sa vrátil do pôvodnej polohy a spokojne zamručal, keď som prstíkmi vošiel do jeho kučier.

,,Čo keby sme odišli už zajtra, hm?" zašepkal som, prehrabujúc sa v pramienkoch jeho vlasov. Musel som sa jemne usmiať, keď sa ozvalo tiché a hlavne spokojné zamručanie. Len som ho poškrabkal za uchom a čakal na odpoveď.

,,A-asi hej. Len tu nemám oblečenie a tak," vydýchol Harry a pomrvil sa na mieste. Následne schmatol svojimi potetovanými pažami deku a vytiahol si ju až ku krku. Vtedy ako inak zakryl aj moje nohy, načo som sa trochu pomrvil.

,,O to sa báť nemusíš. Niečo nájdeme u mňa. Ja len potrebujem vedieť či by si mi vedel ukázať, kde to je... už zajtra, no," vysvetlil som. Vtedy sa mi už nedostalo slovnej odpovede. Harry len čosi zahmkal na znak súhlasu, načo som sa zasmial. Vedel som, že je unavený a rozhodne som sa nehodlal ho trápiť. Dnes už toho spravil dosť. A tým dosť myslím mňa.

A tak o pár minút na to Harry už tuho spal. Ja som len spokojne oddychoval a neustále neprítomne hladil jeho vlasy. Akosi ma ticho a jemné prítmie v mojej izbe donútilo rozmýšľať. Vďaka lampičke, ktorú som nechal zasvietenú len kvôli Harrymu, som videl na stôl, kde bol položený notebook. Mal som tú možnosť sledovať to miesto, kde som sa spoznal s tým kučeravým anjelikom.

Spomínal som a verte alebo nie, za niektoré momenty som si mal chuť vraziť facku. Avšak iné ma zase príjemne zahriali u srdiečka, čím zapríčinili, že som si Harryho pritiahol bližšie k sebe. Ako inak som mu omotal ruky okolo pásu a objímajúc ho ako takého obrovského macka som zaspával.

***

Nikdy som sa necítil viac unavene ako teraz. Zobudil som sa asi tak pred piatimi minútami, no vzhľadom na príjemnú spoločnosť v mojej náručí som sa rozhodol zostať ešte chvíľu. Spokojne som oddychoval, pričom som sem tam zavetril vôňu Harryho šampónu na vlasy.

Až po istej dobe som sa vyhrabal na nohy a potichu sa vyplížil z izby. Musel som sa jemne pousmiať, keď Harry okamžite, ako som ho opustil, schmatol vankúš a pritiahol si ho k sebe. Len do neho zaboril hlavu a čosi zo spánku zamumlal.

S veľkým úsmevom na perách som telefón odpojil z nabíjačky a na chodbe si spokojne vydýchol. Cítil som sa končene šťastne, keď som mal vzťah, ako sa patrí. A hoci som sa na to Harryho ešte nespýtal, vo svojej hlave som už niekoľkokrát prehlásil Bambiho za môjho frajera. Môjho milenca.

Hneď ako som sa dostal dole moju pozornosť upútala kuchyňa. Tušil som, že Harry bude po včerajšku hladný a preto som sa radšej pustil do varenia. A tým varenie myslím otvorenie jedného jogurtu a nasledovné natretie masla na chlebík.

Spokojne som si vydýchol, keď boli raňajky pre môjho frajera hotové. Následne som schmatol telefón do ruky a s jemným úsmevom som ho odomkol.

Je čas na zobudenie ho.

Louis: Harry!

Louis: Striebro moje!

Louis: Vstávame.

Louis: Spravil som ti raňajky.

Bambi: Uhm a to si ma nemohol prísť zobudiť osobne? :/

Louis: Nie, bae. :D

Louis: Tých schodov je priveľa. ^^

Lenivý Louis Tomlinson na scéne.

Bambi: Oh aha. Ale ja by som radšej pusinku na prebudenie ako nepríjemné pískanie telefónu.

Louis: Tak zíď dole a zober si tvoju "pusinku".

Bambi: Dostanem? :O

Louis: Jasné, len poď. Potrebujem sa ťa niečo spýtať.

Už bolo na čase.

Bambi: A na čo konkrétne?

Louis: Nebuď zvedavý.

Bambi: Ale ja som Loui.

Bambi: Inak, prečo máš v šuplíku dámske nohavičky?

A sakra. V danom okamihu celé moje líčka pohltila červeň. Musel som sa zhlboka nadýchnuť, aby som sa napokon odhodlal mu napísať.

Louis: Len som experimentoval.

Bambi: S toľkými?

Louis: Áno, striebro :D

Louis: My, omegy, máme radi takéto veci.

Bambi: Takže máš rád nohavičky?

Možno trošičku.

Louis: Ani nie.

Bambi: A nosíš nejaké?

Louis: Sem tam. Prečo?

A ďalšie klamstvo.

V podstate ich nosím vždy keď môžem. Milujem ten pocit hebkej látky na mojom zadočku. No odkedy som Harryho spoznal, akosi som ich opätovne strčil do skrine. Predsa len... Už ste niekedy videli dominantna v nohavičkách?

Bambi: Ja len či by som si nemohol nejaké vypožičať.

Preboha.

Louis: Ak chceš tak pokojne, ale rýchlo poď dole.

Vydýchol som si a roztrasene sa oprel o linku. Mal som pocit, že ma tam za chvíľu sekne zo všetkých tých nervov. Bola to len jedna jednoduchá otázka, na ktorú som sa chcel spýtať, no moje telo to bralo ako obrovskú katastrofu. Hlava ma totižto celý ten čas udržiavala v rozpakoch.

Čo ak povie nie?

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte, 

takže ehm *odkašliava si* kapitola mala vyjsť už včera, ale akosi som sa pozabudla a zabudla na to. Následne som zaspala a tak... Každopádne prepáčte. 

Snáď sa vám teda bude kapitola páčiť. ^^ Bola by som rada za ohlasy alebo niečo také :D Poslednou dobou komentáre trochu klesajú :/

A veľa šťastia v škole!

-Curly