1. Kapitola

484 21 0
                                    


„Milujem to miesto. Je to jediné miesto, kde sa cítim naozaj bezpečne. Je to moje kráľovstvo, možno je zarastené tŕňmi, statika budovy je v niektorých častiach je hroznom stave ale je to miesto pre mňa. Pre malú princeznú. Veď aj Šípková Ruženka mala zámok zarastený tŕňmi a nikto jej ho za to nechcel vziať. Prosím nerúcajte ten kaštieľ je tam stovky rokov je ho škoda." Toto sú slová mladého dievčaťa, ktoré sa snaží obhájiť najstaršiu budovu v meste, na mestskom zasadnutí rady.

„Ďakujeme slečna Masseyová, za názor. Niekto ďalší chce slovo?" Spýtal sa starší muž v obleku, na ktorom mal menovku starosta. Alice smutne zišla s pódia a sadli si pri mamu.

„Nie? Nikto? Dobre tak prejdeme k hlasovaniu. Počuli sme slová polície, statika a aj názor občianky. Kto je za prijatie návrhu na odkúpenie pozemku a zároveň zrútenie kaštieľa? Môžete hlasovať teraz." Povedal starosta a pozorne sledoval graf v počítači. Mal svoje záujmy, prečo chcel nechať zničiť toto miesto. Pre Alice toto miesto bolo niečo ako krajina zázrakov no pre niekoho iného to bolo miesto strachu a nenávisti. Starosta bol zhrozený. Výsledky boli nerozhodné.

„Návrh na odkúpenie pozemku a zároveň zrútenie kaštieľa sa odkladá na ďalšie zasadnutie. Ďakujem za pozornosť a prajem pekný zvyšok dňa." V doteraz tichej miestnosti sa zvrhol šum. Každý sa snažil presadiť svoj názor. Nikto nebol spokojný že sa opäť nerozhodlo.

„Slečna Masseyová dúfam že ste spokojná, váš zámok bude stále stáť." Nenávistne pozrel na mladú slečnu pred ním, ktorú za plece zvierala mama.

„Áno pán starosta to som, s vaším dovolením, musím si odbehnúť." Starosta prikývol, Alice nečakala a išla preč zo zasadacej haly. Starosta sa priklonil k Alicinej mame.

„Marry, vieš prečo ten pozemok musíme zničiť. Mesto sa ich inak nezbaví. Sprav si zo svojou dcérou poriadok." Rozkázal starosta.

„Henry, ja ti rozumiem ale chodí tam odmalička a je tvrdohlavá a napriek všetkému nevieme či to bude chcieť rodina Comerových predať." Snažila sa odľahčiť situáciu.

„To teraz nie je náš problém, musíme dosiahnuť aby to mestská rada prijala. Zakladateľov mesta je v rade veľmi málo, len my vieme prečo to musíme urýchliť."

„Henry, ty na tom tak trváš. To miesto je už dlho čisté." Upokojovala starostu.

„To nevieme do kedy. Ešte stále žijú, posledný žijúci Comer, je nebezpečný. Musím ísť Marry, prepáč." Starosta sa otočil a išiel k ostatným členom mestskej rady. Marry vedela že je to miesto nebezpečné ale nemala strach, ten pozemok je dlhé roky obývaný len jej dcérou aspoň si to tak myslela.

***

„Alice, dúfam že tam nechceš ísť." Alice sa otočila aby videla, kto jej to zakazuje. Stál tam nízky chlapec, s modrými očami a dokonale upravenými tmavými vlasmi.

„Simon, nechaj to tak, viem že to každú chvíľu zrútia musím tam ísť." Alice pridala do kroku smerom k Comerovskému sídlu.

„Hej! Pýtal som sa otca, nebude to také ľahké, ešte to musí podpísať Comer. Ja pochybujem že sa bude toho chcieť tak rýchlo vzdať." Snažil sa dobehnúť svoju kamarátku.

„Ja viem Simon. Buď pokojný, ja to zvládnem. Ozaj ak by sa ťa mama pýtala kde som vieš čo máš povedať." Žmurkla na Simon a zrýchlila ešte viac krok. On ostal stáť vedel že je to zbytočné. Pozrel sa na kamarátku a zakričal.

„Poviem jej že si v kaštieli pri fontáne. Buď opatrná Alice." Ona len kývla rukou a išla za svojím cieľom.

Išla von z mesta. Už z diaľky videla to slávne sídlo. Prišla k plotu ako prvú prehodila svoju tašku a potom skočila ona. V krovinách mala už vychodený chodník. Keď zazrela zarastenú fontánu bola spokojná. Sadla si pri kmeň stromu, tak aby mala dokonalý výhľad na fontánu zarastenú machom. S tašky si vytiahla svoj skicár, uhlíky a začala maľovať náčrt fontány. Po chvíli začula kroky. Nič si s toho zo začiatku nerobila predpokladala že je to mačka, ktorú tu už pár krát zazrela. No potom si uvedomila že toto nie sú kroky malého stvorenia, ale vysokého človeka. Prudko sa otočila. Nestihla zareagovať, niečo ju trhlo. Nemohla ani kričať pretože jej v tom zabránila ruka. Prvý krát mala na tomto mieste strach, nevedela čo sa deje a ani kto ju prepadol. 

Dar nociWhere stories live. Discover now