Dar noci

14. Kapitola

S posledných síl sa Theo dostal dnu. Nevnímal okolie, nevedel kto mu pomohol, vnímal len jedno a to bezpečie. Alice sa tlačili slzy do očí. Nevedela čo povedať, na celom tele mal nepekné popáleniny, netušila čo má robiť. Zmocnila sa jej panika.

„Theo, Theo ... mňa to tak mrzí ja som nechcela." Dostala zo seba plačúca Alice. Chodila po miestnosti. Vedela že teraz nie je kamarátka s časom, no netušila čo má robiť. Nikdy nemala pred sebou popáleného upíra. Netušila ako mu má pomôcť, vedela že sa bude hojiť rýchlejšie ale netušila ako mu pomôcť, či všetko nechať tak a počkať kým sa vylieči sám alebo mu dať prvú pomoc. Toto bola vec, ktorú ju v škole nikto nenaučil. Rozhodla sa zavolať Simonovi, zdalo sa jej to ako najlepší nápad.

„Simon? Simon nič sa ma nepýtaj len rýchlo príď ku Comerovým. A prosím ťa nikomu nič nehovor kam ideš, len sa prosím ťa ponáhľaj." Povedala uplakaná Alice.

„Alice len pokoj, hneď idem, len sa ničoho neboj. Určite to nebude také zlé." Odvetil Simon. Zložil telefón a utekal kamarátke na pomoc. Nevedel čo sa stalo, prvé čo mu napadlo bolo že jej ten blázon Comer ublížil.

Simon zaparkoval v slepej ulici za sídlom. Nemohol si nevšimnúť nové porsche, ktoré tam stálo, chcel si ho obhliadnuť a možno spraviť selfie na instagram ale na to teraz nemal čas jeho kamarátka ho potrebuje. Dvere na kaštieli boli vykopnuté, vošiel dnu, bol v úžase čo práve vidí, všetko bolo také nádherné.

„Simon? Poď rýchlo musíš mi pomôcť." Simon sa pozrel na uplakanú Alice a rozbehol sa za ňou.

„Čo sa deje? Si v poriadku?" opýtal sa jej a pohladil ju po ruke.

„Ja áno ale ... ale ... Theo je na tom zle." Chytila ho za ruku a ťahala ho do knižnice. V celom dome bol zvláštny zápach, najskôr si myslel že ide o starý dom, ktorý bol roky neobývaný no keď prišiel do knižnice všetko pochopil.

„Alice, kto to je?" Na zemi ležal, popálený chlapec, ktorý ledva dýchal.

„Simon to je Theo, je to všetko moja chyba. Keby nebolo mňa Theo by bol poriadku. Porosím pomôž mu. Ja som naozaj nevedela komu mám zavolať a ty si dobrovoľný hasič, máš základy prvej pomoci. Ja ..." Simon bol v šoku, chlapec mal na sebe popáleniny štvrtého stupňa a on netušil, kde sa mohol takto popáliť, pretože znaky požiaru v dome neboli.

„Musíme konať rýchlo, dones vedrá so studenou vodou a veľa ručníkov! Nájdeš to?" spýtal sa Simon. Alice, len prikývla a išla po veci, o ktoré ju Simon žiadal.

***

„Nemusíte mať obavy pán Grifin, vaše mesto je opäť bezpečné." Oznámil starší pán starostovi.

„Zabili ste ho?" Spýtal sa starosta.

„Nie pane, stihol ujsť ale tak rýchlo sa určite nevráti ale pre istotu tu nechápem Zacha a Mike, na ochranu." Upokojoval starostu.

„Ďakujem vám. Pán Howler m ..." nenechal ho dopovedať. „Nemajte strach Zach je môj syn je ten najlepší. Už som to oboznámil rodine Masseyových, zajtra sa k ním nasťahuje Zach. Mike pôjde k rodine Powelových, žiadal ma o to Alex Powel." Starosta len prikývol a nechal Bena Howlera odísť.

***

Simon preniesol Thea na sterilnejšie miesto. Theo ležal na posteli a dávali mu studené obklady. Podľa toho čo ich učili, mal by sa pomaly preberať no Theo stále nereagoval.

„Musíme zavolať lekára Alice, toto nie je v našich silách." Povedal Simon.

„Nie, nie, nie, nie ... to nesmieme, on nie je ... nemôžeme nikoho zavolať, musíme to vyriešiť my Simon. On sa preberie a zahojí sa sám." Alice panikárila chodila po izbe a stále si mrmlala to isté.

„Alice, on zomiera, musíme. Ako sa mu to vlastne stalo?" Spýtal sa Simon vyplašenej Alice.

„Slnko, slnko mu to spravilo. On je ... je ... krv, potrebuje krv." Vtedy to Alice došlo je upír a jediné čo mu pomôže je krv.

„Alice preskočilo ti, idem zavolať doktora." Zhodnotil Simon, ktorý mal strach aj o svoju kamarátku, ktorá teraz blúznila. Alice sa rozbehla do kuchyne. Ako prvé išla do chladničky s nádejou, že v nej nájde vrecká s krvou ale dúfala zbytočne nič nenašla. Potom zobrala prví nôž, ktorý našla a utekala späť. Keď Simon zbadal drobnú Alice s obrovským nožom aj zabudol že chcel niekam volať, odhodil telefón a pribehol ku kamarátke.

„Alice?" Nechápavo na ňu pozrela.

„Simon, ak mu chceš zachrániť život tak mi musíš veriť." Simon jej šikovne zobral nôž z ruky. „Alice toto nemyslíš vážne, podrezať si žily nie je riešenie."

„Simon, ver mi. Bude sa ti to zdať neuveriteľné ale Theo je upír." Simon pozrel zhrozene na Thea a potom na nôž, ktorý držal v ruke. Uvedomil si že Alice hovorí pravdu, toto by si nevymyslela. Pozeral sa na nôž, zaťal zuby a prerezal si zápästie. Hneď sa mu spustila krv, ruku priložil Theovi na ústa. Alice len vykríkla jeho meno ale bola spokojná Theo je zachránení. Aspoň si to myslela.

„Nemôžeš mať ďalšiu ranu to by si už nevysvetlila." Simon povedal medzi zuby.

„Ďakujem Simon." Pozrela sa mu Alice do očí.

Potom sa pozrela na Thea, ktorý bez pohnutia ležal na posteli a pohľad striedala na Simona, ktorý sa snažil skryť bolesť, ktorú si spôsobil. A vtedy ...