Dar noci

35. Kapitola

Na stoličke v tme sedel Theo, mal zviazané ruky, s ktorých mu kvapkala krv. Alice vykríkla. „Theo?“ Theo sa ani nepohol len zdvihol pohľad a pozeral sa na osobu, ktorú tak veľmi miloval. Zach ju ťahal preč od Thea, na ktorého bol nepríjemný pohľad. Keď si Theo uvedomil, kto vlastne nachádza v miestnosti, začal zo sebou trhať a snažil sa Alice, niečo povedať ale nemohol. Putá sa mu stále viac a viac zarezávali do rúk, no bolesť teraz necítil. Alice sa stále na neho pozerala, chcela mu pomôcť ale nemala ako. Vtedy k Theovi pristúpili niekoľký muži, dvaja ho chytili aby zo sebou netrepal a ďalší mu niečo vpichol s obrovskej striekačky. Theo sa za chvíľu upokojil a nevnímal okolie, bol taký ako keď vošli. Zach ju viedol cez dlhú chodbu, na ktorej boli staré stoličky, všetko to tam vyzeralo ako starej nemocnici, čo bolo neuveriteľné pretože sa práve nachádzali v stodole. Postáli pred bielymi ťažkými dverami.

„Je to biela miestnosť, je tam Simon. Alice buď pripravená na všetko, Simon môže byť na tom zle.“ Povedal Zach a otvoril dvere, Alice pomaly vošla dnu. Oslepilo ju biele svetlo, čo pre upíra musí byť hrozný pocit. Keď si zvykla na svetlo všimla si malé okno, cez, ktoré do malej miestnosti prechádzalo slnečné svetlo. Pod oknom v rohu bolo kúsok tieňa, kde sedel skrútený Simon, ktorý ťažko dýchal.

„Sinon?“ povedala Alice. Simon zdvihol pohľad a pozrel sa na kamarátku, oči mal podliate krvou a ťažko dýchal. Nečakal ani sekundu postavil sa a chce objať kamarátku ale zastavili ho slnečné lúče.

„Simon, som rada že ťa vidím.“ Povedal Alice prešla cez osvetlenú časť a vrhla sa Simonovi okolo krku. On ju objal, ruku mu zasiahlo slnko a ucítil nepríjemné pálenie a rýchlo sa odtiahol.

„Alice ... Ja ... Evelyn ...“ Simon nevedel čo má skôr povedať ale Alice začala sama a uľahčila to Simonovi.
„Ja viem, vo všetkom má prsty Evelyn celú tú dobru sme jej verili a ona išla proti nám. Simon veľmi ma to všetko mrzí teraz ...“ Simon jej skočil do reči. „ ... Alice, nemá ťa čo mrzieť ty za nič nemôžeš, to že som upír je to najlepšie čo sa mi v živote mohlo stať. Nemáš si čo vyčítať ty za nič nemôžeš. Vtedy sa otvorili dvere, stál v nich Zach a naznačil Alice aby išla von. Alice sa pozrela na Simona, ktorý jej naznačil že môže byť kľudná je zmierený zo svojím osudom. Za dverami stáli Simonový rodičia.

„Alice? Ako je na tom?“ Spýtala sa Katy, Simonova mama.

„Je s tým zmierený pani Harmonová.“ Katy, no dnu nedokázala ísť, do miestnosti vošiel len Christopher. Simon keď zbadal otca, zamrzol. Christopher sa na neho nenávistne pozrel.

„Ty už nie si viac môj syn.“ Povedal mu otec.

„Otec ja...“ skočil mu do reči. „Čo tam stojíš poď ku mne bližšie.“ Povedal odmerane Christopher.

„Ja nemôžem.“ Povedal smutne Simon. Otec ho chmatol za ruku a stiahol ho na slnko. Simon zareval bolesťou. Christopher sa na neho pozrel a nenávistne povedal. „Zhor, nechcem ťa viac vidieť...“

Alice a Katy sedeli na starých stoličkách, ktoré boli presne také ako sú v čakárni u lekára, len tieto boli podpísané časom.

„Ako a kedy?“ spýtala sa Katy.

„Je to už pár mesiacov. Zrazilo ho auto, ak by nebolo Thea, zomrel by na mieste.“ Povedala smutne Alice.

„Bola si pri tom?“ smutne pozrela na Alice.

„Áno.“ Nič viac Alice nedokázala povedať.

„Prijal to rýchlo?“ vtedy sa otvorili dvere a vyšiel nahnevaný Christopher. Katy sa zodvihla a vošla dnu. Simon sedel v kúte a stonal bolesťou.

„Simon čo ...  si v poriadku?“ pribehla k nemu mama a silno ho objala. Simon jej objatie s láskou prijal.

***

Zach bol pripravený na odchod. Všetko mal v kufri, posledný krát sa rozhliadol po izbe a odišiel dole do haly, kde ho čakala celá rodina Masseyových.

„Zach sme ti naozaj, za všetko vďačný.“ Povedal Bob a podal Zachovi ruku. Zachu mu potriasol rukou ale nič nepovedal.

„Maj sa Zach.“ Milo riekla Marry. Na ňu sa Zach milo usmial. Potom pozrel na utrápenú Alice, ktorú držala mama za rameno.

„Dovidenia.“ Povedal Zach a išiel preč s jeho dočasného domova. 
Pred domom ho čakala zatiaľ prázdna dodávka. Zach sa k nej pomaly približoval.

„Zach počkaj.“ Povedala Alice, ktorá za nim bežala. Zach zastal a otočil sa.

„Zach, ja nechcem prísť aj o teba.“ Povedala Alice a hodila Zachovi okolo krku.

„Alice, musím. Musím ísť domov.“ Povedal smutne Zach.

„Ja nikoho už nemám. Vravel si že Thea a Simona tak rýchlo nezabijú, chcem ísť s tebou Zach.“ Trochu ho sklamalo to čo Alice povedala, niekde kútiku duše dúfal, že chcela byť sním, no pravda bola iná.

„Alice, je to komplikované.“ Odvetil Zach a išiel ku autu.

„Prosím Zach, zober ma zo sebou.“ Prosila ho Alice. Zach otvoril dvere na dodávke na sedadlo hodil svoj kufor a otočil sa k Alice.

„Bola by tu jedna možnosť, ale nevie či sa ti bude páčiť..."