Dar noci

8. Kapitola

Sveter odhodil, chytil Alice ruku a pozeral sa krv, ktorá jej zalievala dlaň. Alice rýchlo dýchala, mala strach, strach o svoj život. Theo sa zhlboka nadýchol, čím mu pach krvi zalial pľúca. Chcel to, chcel Alice a teraz mu už v tom nič nemohlo zabrániť. Bolo mu jedno čo si o ňou Alice pomyslí, myslel len na jediné, na krv. Zadíval sa na žilu, na jej zápästí, ktorá rýchlo pulzovala. Theo sa neovládol a ochutnal chuť jej krvi. Alice si zľakla, cítila ako jej krv zmenila smer prúdenia, cítila neuveriteľnú bolesť. Mala strach, no zároveň ju to k nemu ešte viac priťahovalo. Chcela kričať o pomoc ale akoby mala stiahnuté hlasivky, necítila nič len bolesť, ktorá bola čím ďalej tým viac neznesiteľnejšia. Potom zamdlela.

***

Prebrala sa, v neznámej izbe. Mala pocit, že spala večnosť, takto dobre sa ešte nevyspala. Rukami prešla po hodvábnych obliečkach, cítila sa ako v nebi. Vtedy ucítila bodavú bolesť, ktorá vychádzala s jej ruky a zápästia. Rýchlo sa strhla a pozerala sa na svoju ruku. Ostala v šoku, bola dokonale previazaná, bielym obväzom.

„Bolí to moc?" Spýtal sa Theo, ktorý celý čas sedel vedľa jej posteli. Alice sa zľakla, pretože až teraz si ho všimla. Pozrela sa na neho, mal na sebe opäť to biele tričko, no teraz bol strhaný. Bolo na ňom vidno, že celú noc dával pozor na Alice.

„Ak ... ak by som ti verila nemuselo sa to stať. Theo je to moja chyba." Vedela že Theo si to vyčíta, a preto mu nechcela povedať o bolesti, ktorú teraz prežíva.

„Ja som ťa do toho nútil. Vedel som od prvého momentu že to takto skončí Alice. Mohol som ťa zabiť." Pozrel sa smutne do jej očí.

„Ale nezabil." Pozerala sa Alice do jeho očí.

„Pochopím ak to povieš rade, som na to pripravený." Alice nerozumela sama sebe, pretože vedela že povedať to rodičom je správna vec ale ona zlosť nepociťovala, nechcela im to povedať. Alice sa negramotne snažila postaviť s postele, no zakrútila sa jej hlava, Theo ju zachytil a jemne položil na posteľ zo slovami.

„Len pomaly princezná, stratila si veľa krvi. ... Mrzí ma to." Smutne sa pozrel na Alice a hneď odvrátil pohľad. Alice mu chytila tvár, tak aby sa jej znova pozrel do očí.

„To je v poriadku." Pobozkala Thea. Theo bol len na slabú chvíľu prekvapený s jej gesta a hneď jej bozky opätoval. Bozky začali byť čím ďalej tým viac vášnivejšie, ich osobný priestor sa čoraz viac zmenšoval, vtedy si Theo uvedomil, že nemôže pokračovať, nie teraz, dnes by ju to zabilo. Ešte si užil posledný bozk, pozeral sa jej do očí a otiahol sa. Alice sa pozrela na Thea.

„Nebojím sa ťa." Pohladila ho po tvári. On sa otiahol ešte viac, aby dočiahol na noční stolík, s ktorého zobral pohár červeného vína.

„Vypi to, potrebuješ krvinky." Usmial sa na ňu. Alice si zobrala pohár a napila sa. Také víno ešte nepila, malo zvláštnu chuť, nemohla sa sťažovať, bolo veľmi dobré.

Ešte chvíľu sedeli a pozerala na seba. Alice si pomaly odpíjala s vína a užívala si prítomnosť príťažlivého chlapca.

***

Alice si dala sprchu, Theo jej povedal že ju čaká v kuchyni s raňajkami. S kuchyne vychádzala nádherná vôňa. Na stole ju už čakala tanier omelety a plno iných dobrôt. Sadla si za stôl. Theo sedel veľa nej tanier pred sebou nemal, držal v ruke len pohár na víno, v ktorom bola červená tekutina no na víno bola príliš hustá. Alice si nechcela pripustiť čo to v skutočnosti je.

„Dobrú chuť, Alice." Povedal Theo a usmial sa na ňu neodolateľným úsmevom. Chvíľu len sedeli a Alice si pochutnávala na dobrotách, ktoré jej pripravil. Bola prekvapené že upír môže vedieť takto dobre variť.

„Kde si sa naučil takto variť?" spýtala sa ho po chvíle.

„Roky praxe." Odpovedal flegmaticky.

„Upíry, môžu jesť našu stravu?" spýtala sa zo záujmom v hlase.

„Áno ale je to pre nás ako ... proste nič to snami nespraví, nezasýti nás to. Potrebuje len ..." smutne sa pozrel na pohár, ktorý držal v ruke. Alice prikývla, mala veľa otázok. Práve sedí pri predátorovi, ktorý túži po jej krvi ale zároveň sedí pri človeku, ktorý jej môže dať odpovede asi na všetko.

„Slnko. Ako je to zo slnkom? Máš nejaké prstene alebo sa ligoceš?" vtedy si uvedomila že asi videla až príliš filmoch o upíroch. Theo sa šibalsky usmial.

„Zhorím. Neexistujú prstene a ani sa neligocem, to sú len vymysli. Na slnku môžem byť len pätnásť minút, potom sa to začne alergiou, potom popáleniny až zhorím úplne. Cez deň moc nevychádzam." Pozrel sa jej do očí.

„To musí byť hrozné, žiť v noci." Poznamenala Alice.

„Za tých 150 rokov som si zvykol." Usmial sa na ňu. Vtedy si uvedomila aký starý muž vedľa nej sedí a začala si ho pozorne obhliadať.

„Mám 169 rokov, starnúť som prestal v devätnástich. Narodil som sa tu, vtedajšej poľnej nemocnici.

„Chcel si sa tým stať?" ... Alice sa spýtavo pozerala na Thea. No vtedy to začalo, mykla sa a zo strachom sa pozrela ...