Dar noci

24. Kapitola

„Theo čo sa stalo? Simon..." Theo jej skočil do reči. „Alice, mňa to naozaj mrzí ale ja ho nezvládam, nedokážem s neho spraviť človeka." Smutne sa pozrel do Aliciných očí.

„Kde je?" nesmelo sa spýtala Alice. Theo jej podal ruku a viedol ju do suterénu. Pre Alice to bolo neznáme územie, v kaštieli bol už niekoľko krát ale ešte nikdy nešla do suterénu. Bolo tam vlhko a zvláštny pach zatuchliny a krvi. Nachádzala si v malej chodbičke s troma dverami. Netušila, ktoré kam vedú, no Theo ju ťahal do železných na konci chodby, oproti schodom. V miestnosti, v ktorej sa ocitla, bolo niekoľko cieľ, každá bola prázdna, no s každej vychádzala temnota. V poslednej bol Simon, sedel na zemi, celý špinavý od krvi a prachu, ktorý bol okolo neho. Alice ho skoro nespoznala, jeho oči boli celé čierne a s úst mu vychádzali ostré tesáky, ruky mal pred sebou zviazané ťažkými okovami. Jeho tvári nebolo nič len temnota.

„Alice, musím ho zabiť, je mi to ľúto. Nechcel som aby to dopadlo takto, neviem mu pomôcť." Smutne povedal Theo. Alice jeho slová nevnímala pomaly prešla k Simonovej cele, dotkla sa chladných mreží, pozrela sa mu priamo do očí.

„Simon?" Ten sa na ňu pozrel nenávistným pohľadom.

„Toto si chcela Alice? Tá nebojácna a sebecká Alice, konečne dostala lekciu. A ty, Theo Comer, ktorý si o sebe myslí, že zjedol všetku múdrosť sveta?. Nevieš si dať rady zo slabým upírom?" Simon sa pomaly postavil a chcel sa priblížiť k mrežiam len reťaze, ktoré ho držali uprostred cely ho nepustili ďalej. Zastonal bolesťou a nervózne hodil rukami.

„Čo reveš Alice. Toto si predsa chcela som upír. A vieš čo teraz chcem ja?" Alice sa mu pozrela priamo do očí. „Chcem ťa zabiť." Dopovedal Simon. Alice stekali slzy po tvári. Pozrela sa na Simona a snažila sa nepočúvať jeho zachrípnutý hlas.

„Simon ja viem že si tam. Prosím bojuj s tým. Možno to bolo sebecké ale ty si nezaslúžiš zomrieť." Smutne povedala Alice.

„Ale keď ťa zabijem, tak si zaslúžim. Vlastne čo ak by som ti dal zo svojej krvi a boli by sme všetci upíry, to by bola celkom zábava nemyslíš?" zlomyseľne odvrhol Simon.

„Alice, mala by si ísť." Povedal Theo, ktorý v ruke držal ostrý drevený kôl.

„Simon prosím, nechcem o teba prísť. Prosím vráť sa mi." Prosila uplakaná Alice.

„Je kon ..." Začal Simon, no Alice mu skočila do reči. „Nie, nie je koniec, pre nás ešte nie. Nezabúdaj na to naše Simon a Alice proti celému svetu. Na našu tajnú skrýšu v strome, na drinky v bare a všetky tie stredoškolské party. To všetko ešte stále môžeme zažiť. Prosím Sinom vráť sa mi. Prosím." Prosila Alice hľadiac Simonovi priamo do očí. Vtedy sa v ňom niečo zlomilo, oči sa mu zmenili do normálu a pozeral sa na dievča, ktoré prosí o život kamaráta. Alice v ňom konečne uvidela kamaráta, ktorého poznala celý život.

„Theo otvor tú celu." Načiahla sa k reťazi, ktorá ju držala bezpečne zatvorenú.

„Alice nie, to nedovolím." Alice sa pozrela na Thea, ktorý ju nechcel pustiť dnu.

„Theo ver mi. Otvor to." Povedala trochu ráznejšie. Theo, nie moc nadšene otvoril zámok, na reťazi. Alice vbehla do celý a vrhla sa na svojho kamaráta. Simon ju objal aj keď reťaze mu zabraňovali v pohybe.

„Prepáč Simon, ja ..." Simon si pritlačil Alice k hrudi a ticho jej odvetil.

„Ďakujem za druhú šancu."

***

„Chcete mi povedať, že Simon Harmon je nezvestný už 3 dni?" zvýšil hlas Zach, keď mu Masseyový oznámili novinku.

„Zach, rada ti to chcela oznámiť na stretnutí." Pokojne odvetil Bob.

„Prosím na stretnutí rady? Viete čo sa mohlo všetko stať? Simon môže byť mŕtvy alebo je upír a to nechcete aby vám po meste behalo upírie mláďa. Čo ste si vlastne mysleli?" Bob sa postavil a prešiel k Zachovi.

„Simon sa vždy vedel o seba postarať." Bob chytil Zacha za rameno.

„O tom nepochybujem ale nie vtedy, keď vám po meste pobehujú upíry a vlkolaci, pán Massey." Odvrkol Zach.

„Vlkolaci, presa nie sú hrozba." Povedal už nahnevaný Bob.

„Vy si ani neviete predstaviť aká veľká hrozba sme pre ľudstvo. Veríte nám, len za to že vaši predkovia boli taký naivný a uverili nám že sme nebezpečný len raz do mesiaca ale pravda je úplne iná. To teraz riešiť nebudem ak sa stane niečo vašej dcére, je to len a len vaša chyba Pán Massey, vaša a celej rady zakladateľov. Nerobte sa že zachraňujete mesto, vy ho pochovávate." Dopovedal rozčúlený Zach. Bob, nedokázal odpovedať, nemo pozeral na mladého muža, ktorý ráznym krokom odišiel s domu.

Zach použil vlčiu rýchlosť aby sa čo najrýchlejšie dostal, k sídlu Comerových. Chcel preskočiť plot, ktorý lemoval celý kaštieľ, no plot bol ostrý a zarezal sa Zachovy do kože. Zach ucítil nepríjemné pálenie a spadol na zem. Mocne zavyl aby dal vedieť Mikovy, že s ním nie je niečo v poriadku. Plot okolo sídla bol natretý prilbicou, ktorá vlkolakom spôsobuje nepríjemnú bolesť a veľké ťažkosti.

Theo, jeho bolestné zavytie započul tiež. Spozornel, čo si všimla Alice.

„Je tu vlkolak a privolal si na pomoc ďalšieho." Odvetil Theo a vyplašene sa pozeral na Simona a Alice, už nebolo úniku.