Dar noci

11. Kapitola

„Alice, si blázon. Tvoj otec so mňa skoro dušu vymlátil. Ty si ideš s tým záhadným bláznom a príde s obviazanou rukou. Teraz ma prosíš aby som tvojím rodičom povedal že ideme do kina? A pritom chceš ísť k nemu?" nahnevane prechádzal Simon a Alicinej izbe.

„Áno, ak si praví kamarát tak to pre mňa spravíš a nebudeš mi to tu vyčítať. Mama chce ísť dnes so mnou na vyšetrenie či tam nemám nejakú infekciu. ... Porsííííím Simon." Pozrela na kamaráta svojím psím pohľadom.

„Alice mala by si ísť na to vyšetrenie a potom môžeme ísť do kina ale naozaj do kina, nie k nemu." Riekol stále nahnevaný Simon.

„Chceš vyjednávať alebo čo?" zvýšila hlas Alice.

„Nie, nechcem, len hovorím čo je správne, na toho Thea musíš zabudnúť."

„Simon ak pôjdem na to vyšetrenie, aj keď viem že infekcia tam nebude, zoberieš ma za ním?" pozrela sa smutne na kamaráta.

„Nie ..." pozrel sa na kamarátkine smutné oči. „ ... no dobre teda ale vyšetrenie, a potom máš len hodinu u neho, prídem po teba a pôjdeme na čínu. To sú moje podmienky buď ber alebo nie. Alice sa usmiala od ucha po ucho a skočila na Simona, objala ho a vtisla mu pusu na líce.

„Platí." Simon prikývol a išiel vyjednávať s jej mamou.

***

„Slečna Masseyová čo tu máme?" Alice lekárovi ukázala svoju ruku, na ktorej mala už trochu špinavý obväz.

„Tak sa na to pozrieme." Zahlásil doktor. Začal pomaly odmotávať obväz z jej dlane a zápästia. Miesta okolo rany mala krvavé, čiže nebolo presne vidieť ako jej poranenie vyzerá. Doktor zobral tyčinku, podobnú tej čo používa doma do uší.Vzal jej vzorku s oboch poranených miest. Alice to trochu zabolelo a trhla sa. Potom lekár zobral gázu, s ktorou jej ošetril rany. Vtedy videl že jej zápästie je pohryzené.

„Hneď prídem Alice len si musím po niečo ísť." Alice len prikývla a čakala ďalej na lekára. Doktor išiel do vedľajšej miestnosti, kde bola aj jej mama.

„Pani Masseyová, vašu dcéru niečo uhryzlo. Idem spraviť odtlačky, ako ste ma žiadali." Marry sa vtisli do očí slzy, jej dcéra bola napadnutá upírom, mala o ňu veľký strach. Netušila či to Alice spravila dobrovoľne alebo ju len ovládol, no verila tomu druhému.

Doktor spravil všetko čo mal, Alice tu síce niečo nehralo ale nebrala to vážne. Pred klinikou ju čakal Simon v ocovom pickupe. Alice sa rozbehla k nemu. Marry mala strach o svoju dcéru, nebola moc spokojná že ide so Simonom preč ale verila že ju jej kamarát ochráni aj keď pri upírovi veľké šance nemá.

***

Simon postál pred kaštieľom Comerových. Nebol moc stotožnený s tým čo sa chytá spraviť ale sľúbil to kamarátke a slovo sa má dodržať.

„Prídem presne o hodinu, ak nebudeš tu pôjdem ja dnu. Jasné?" Alice len prikývla a chcela vystúpiť no Simon ju zadržal.

„Alice, bude opatrná. Nezabudni na tú čínu, na ktorú pozívaš." Snažil sa odľahčiť napätú situáciu.

„Neboj Simon, nič mi nehrozí. Budem tu za hodinu a pozívam ťa na Phočko." Mrkla na Simona, pretože obaja vedeli že je to, to najlacnejšie jedlo v reštaurácií. Zasmiali sa a Alice vybehla ku kaštieľu.

Už neklopala a hneď vošla dnu. Theo ju prekvapil, zdvihol ju do vzduchu akoby nevážila ani gram a vtisol je pusu.

„Už som ťa čakal princezná. Kde si toľko bola?" Alice ho silno objala, pozrela sa mu do očí.

„Všetko sa to skomplikovalo. Rodičia sa o mňa trochu boja." Theo sa šibalsky usmial.

„Ani sa im nečudujem, veď tráviš čas so zlým upírom." Alice sa zachichotala a buchla Thea po ramene. Položil ju na zem, chytil ju za ruku a išli spolu do knižnice, ktorá bola hneď za kuchyňou.

„Alice, chcem ti niečo povedať ale nesmieš sa o tom nikomu zmieniť, je to rodinné tajomstvo." Alice ostala trochu zaskočená, ak je to rodinné tajomstvo tak prečo jej to chce povedať. Alice prikývla na znak súhlasu, že to nikomu nič nepovie.

„Môže sa čokoľvek stať, ak by si musela rýchlo zmiznúť, sú tu tajné dvere. Sú také tajné že nie sú zakreslené ani v plánoch domu, ku ktorým má prístup rada. Boli tu pre prípad že by sa niečo pokazilo. Vieš tento dom mal slúžiť na komunikáciu s nadprirodzenými bytosťami. Môj otec sa o mňa bál tak ich sem nechal zabudovať. Nikto nevie o tých dverách, tí čo o tom vedeli sú už mŕtvy teraz o nich vieš len ty a ja." Theo pristúpil k drevenej skrinke, otvoril ju. Bola tam polička a na nej rôzne veci. Potiahol poličku a otvorili sa dvierka, cez ktoré preniklo ostré slnko. Theo veľmi rýchlo zatvoril dvere aby ho slnečný lúč nezasiahol. Alice len prikývla. Bola v úžase čo takéto miesto môže skrývať.

„Tak princezná, prečo som na teba musel tak dlho čakať?" Alice sa usmiala a hodila sa mu okolo krku.

„Musela som ísť lekárovi. Rodičia sa o mňa boja, chceli aby som išla na vyšetrenie, či tam náhodou nemám nejakú infekciu." Theo ju odtisol a skamenela mu tvár.

„Alice, čo ti presne robili?" Spýtal sa vážne.

„Nič len vyšetrenie. Nič zvláštne, čo by stálo za reč." Odvetila pokojne.

„Toto nemyslíš vážne?Vieš čo si spôsobila?" Theo zvýšil hlas a stratil nervy. Alice sa ho poprvý krát bála.