Dar noci

3. Kapitola

Alice, veľmi rýchlo utekala domov. Bála toho čo sa udialo v kaštieli, mala strach s človeka, ktorého tam stretla. Keď už bola na svojej ulici, všimla si že Simon, práve vchádza domov. Tajne dúfala že si ju nevšimne. Dala dole hlavu a ešte viac rýchlila. Jej obavy neboli zbytočné.

„Alice?" prekvapene zakričal Simon. Alice sa robila že ho nepočula a pokračovala smerom jej domu.

„Alice, stoj. Viem že ma počuješ. Niečo sa tam stalo?" utekal za ňou Simon. Alice postála, aby ju Simon dobehol. Theo ju síce žiadal aby nič nepovedala ale ona to musí niekomu povedať a ide len o Simona.

„Alice?" zhrozene pozrel na kamarátku.

„Simon, nič sa nestalo, teda vlastne stalo. Máš čas?" spýtala kamaráta.

„No ... Chcel som ísť už domov ale idem s tebou." Alice len prikývla a išli spolu do jej izby. Rodičov ešte nemala doma, čo jej celkom odľahlo nevedela akoby vysvetlila ten skorý príchod. Alice si zložila tašku na stoličku oproti postele a sadla za stolík. Simon si automaticky ľahol na jej posteľ.

„Simon ... vieš ... mám ... znamienko ..." začala Alice ale išlo jej toho toľko hlavou že nevedela čím má začať, Simon jej skočil do reči. Postavil sa, chytil jej ruky a pozrel sa jej priamo do očí.

„Alice len pokoj som tu začni od začiatku." Povedal upokojujúcim hlasom. Alice to trochu upokojilo ale vedela že určité časti musí vynechať.

„Simon, tvoja rodina patrí tiež k zakladateľom však?" nakoniec sa spýtala. Simon len prikývol a po chvíle sa dal do slov.

„Áno ale rodičia prestali chodiť na stretnutia zakladateľov, vraj veci, ktoré sa tam riešili neboli nič pre nich." Prevrátil očami a pozrel sa na Alice.

„Znamienko, to znamienko musíš ho mať aj ty." Alice skočila ku Simonom a hľadala na ňom podobné znamienko ako mala aj ona a Theo.

„Alice, si v pohode? Len pokoj, čo sa ti tam dnes stalo? Mám znamienko a nie jedno, načo ti to je?" nerozumel na čo sa ho to kamarátka pýta, nikdy ju nezaujímali jeho znamienka a teraz jej na tom tak záleží.

„Niečo podobné ako je toto." Odtiahla si vlasy a ukázala si na krk, kde sa nachádzalo jej znamienko. Simon k nej pristúpil aby sa bližšie pozrel na miesto, ktoré mu Alice ukazuje. Neváhal ani sekundu.

„Mám. Ako si to vedela?" bol prekvapený, že to Alice vedela ale ešte viac ho prekvapilo to že majú skoro rovnaké znamienka. Simon si nadvihol tričko aby jej ukázal svoje znamienko, ktoré mal tesne nad bedrovou kosťou. Alice fascinovane pozerala na Simonovo znamienko.

„Hovoril pravdu, nie sú to znamienka." Jemne sa dotkla Simon, ktorého trochu striaslo.

„Kto mal pravdu, Alice?" Alice vyplašene pozrela na kamaráta.

„To je jedno. Ide o to že tie znaky čo máme na sebe nie sú znamienka, je to erb alebo niečo také, má to každá zakladateľská rodina." Simon nechápal čo s tým chce povedať, Alice si to všimla a pokračovala.

„Nie je možné aby sme mali všetci, podobné znamienka. Sme niečím iný. Niečo sa tu deje. Musím zistiť čo a prečo, starosta chce zničiť Comerových sídlo." Uvažovala nahlas.

„Tak nám znamienka vytetovali. Nepamätám si to tak mi je to jedno a sme iný, sme rodiny zakladateľov mesta. Takýchto rodín je v meste len päť, áno sme iný, naše rodiny majú históriu. Čo sa týka kaštieľa je v hroznom stave, to preto ho chcú zrútiť." Flegmaticky povedal Simon.

„Simon, zakladateľských rodín je šesť. Prečo úplne vymazali rodinu Comerových a teraz im chcú zobrať aj tú poslednú pripomienku na nich." Alice sa pozrela na Simona, ktorý nerozumel tomu čo sa Alice práve odohráva v hlave. Alice sa rozhodla všetko mu povedať.

„Poviem ti to ale prosím ťa nikomu to nepovedz." Simon len prikývol.

„Stretla som tam Comera. Teda vlastne ma uniesol. Simon bola som vo vnútri v kaštieli, je obývaný, je to tam úžasné. Bojí sa nás, bojí sa zakladateľov. Preto musíme zistiť čo sa tam deje." Simon bol šoku, čakal všetko ale toto nie.

„Comerový sa vrátili do mesta?" to bolo to jediné na čo sa Simon zmohol.

„Nie len Comer, volá sa Theo, je ... to je jedno ale je o pár rokov starší odo mňa jeho rodičia sú mŕtvy, prišiel sám. Nechcel aby som to povedala rade. A potom ten obraz." Alice sa zamyslela a priskočila k počítaču.

„Alice, aký obraz?" Na kamarátovu otázku nereagovala. V notebooku si vyhľadala staré portréty, zakladateľov mesta. Klikla na priečinok s názvom Comer. Zľakla sa.

„Alice?" Simon sa k nej priblížil aby videl na čo hľadí jeho kamarátka. Nerozumel tomu prečo ostala v takom šoku zo 150 ročného obrazu na internete.