Dar noci

5. Kapitola

Vo dverách stál, vyšportovaný chlapec bez trička, zo strapatými vlasmi. Alice sa podlomili kolená, prišiel jej neuveriteľne príťažlivý, nemohla si nevšimnúť jeho bielu farbu pokožky, ktorá bola až neľudsky biela ale momentálne jej to bolo jedno, túžila po Theovi. Chlapec, ktorý pred ňou stál sa len šibalky usmial a oprel sa o dvere, ktoré si druhou rukou pridržiaval.

„Takže si jedna s tých tvrdohlavých, hmm?" Alice sa kolená rozklepali ešte viac, mal jemne zachrípnutý hlas po ránu, čo na Alice pôsobilo ešte viac sexi. Alice nečakala na pozvanie a pohotovo vstúpila dnu.

„Jasné, poď ďalej." Poznamenal Theo a zabuchol dvere. Alice sa otočila aby sa mladíkovi pozrela do očí. Vtedy jej do nosa vnikla prenikavá korenistá vôňa, ktorá sa Alice veľmi páčila. Čo si už všimol aj Theo.

„Prepáč, ja viem že si ma žiadal aby som sem nechodila ale ... si asi jediný kto mi dá odpovede." Alice sa pozrela na chlapca pred ňou, ktorý sa stále šibalsky usmieva.

„Tak trochu som rátal s tým že sa vrátiš, len som nečakal že to bude tak rýchlo, princezná." Alice ostala zaskočená s toho že jej dal tak rýchlo prezývku, no na to nereagovala.

„Fajn ale bude lepšie keď sa oblečiem, počkaj ma v kuchyni. Sú to prvé dvere za schodmi." Mrkol na ňu a naznačil rukou kam má Alice ísť, on išiel horu schodmi. Alice si všímala všetko čo vidí, celý dom bol veľmi staro zariadený, všetko bolo drevené v barokovom štýle. Vošla do kuchyne, bola trochu zaskočená, na pravo od overí bola veľmi moderná kuchynská linka, vyzerala byť takmer nepoužitá, no oproti bol dlhý barokový stôl zo stoličkami. Na stole bol starý čajový servis. Boli tam rôzne staré skrinky, plné drahého porcelánu. Steny boli hnedé a veľké okná boli zakryté červenými závesmi. Sadla si na jednu zo starých stoličiek, presne vtedy vošiel do miestnosti Theo. Práve si na seba dával biele tričko, ktoré ešte viac zvýraznilo jeho svaly.

„Tak som tu, ponúkol by som ťa z niečím ale nemám tu toho moc, prišiel som sem len pred pár dňami a jedlá, ktoré obľubujem ti určite chutiť nebudú." Prešiel k pultu kuchynskej linky a hľadal niečo čo by jej mohol ponúknuť. Alice sa len usmiala.

„To je v poriadku, doma sa raňajkovala tak nemusíš mi nič ponúkať." Zahryzla si do spodnej pery, čo si všimol Theo, na ktorého to trochu zapôsobilo.

„Tak princezná, čo ťa sem priviedlo." Spýtal sa príjemným hlasom a pomaly prešiel k Alice a sadol si na stoličku oproti nej.

„Si Comer, a mesto ťa nenávidí prečo? Vlastne to som sa opýtala zle. Začnem od začiatku. Včera keď som prišla domov, rozmýšľala som nad tým znamienkom či čo to vlastne je, našla som toho veľa na internete ale nie to podstatné a keď som sa na to opýtala mami tak niečo tajila a ja nechcem žiť v tajnostiach, chcem vedieť všetko." Theo videl že Alice je nervózna s jeho prítomnosti ale nemohol s tým nič spraviť.

„Vyzeráš ako múdre dievča a bude veriť že si tú časť o mne vynechala. Čo sa týka histórie tvojej a mojej rodiny, je to zložité. Toto mesto je len skorumpované dielo tvojich predkov. Najskôr sľúbili neutrálnu pôdu, každému kto sem zavíta, preto tu chceli mať moju rodinu a o pár rokov ich začali ničiť alebo skôr loviť. Teraz svoje deti presviedčajú o tom že Comerový sú zlý a prestali sa podieľať na rozvoji mesta. Tak vám to tlačia do hláv však?" spýtal sa znechutene Theo. Alice prekvapene pozeral na chlapca oproti nej a nemo prikývla.

„Každá mesto či rodina má svoje tajomstvá. Tajomstvo tohto mesta je príliš veľké a temné, môžeš byť rada že si tú dobu nezažila." Alice ostala ešte viac zaskočená.

„Tú dobu, loviť a neutrálna pôda? Nerozumiem ti a ty si tak starý ako ja, nemôžeš ..." skočil jej do reči, vtedy si uvedomil že toto dievča bude strkať nos tam kam nemá, musí dobre voliť slová.

„Mám pristúp k denníkom ale tým necenzurovaným, je tam všetko tak živo opísané, že mám pocit akoby som to prežil, nevieš veľa vecí o tomto meste." Zadíval sa na Alice akoby sa jej snažil čítať myšlienky.

„Povieš mi niečo o tých znamienkach? Vieš niečo aj o tom?" Theo ucítil bodavú bolesť v srdci, vedel čo to znamená ale nechcel sa tomu poddať. Zhlboka sa nadýchol aby mohol pokračovať.

„Znamienka ... sú to znaky rodín zakladateľov, ten môj je všade v dome. Myslím na pôvodnom nábytku, kuchyňu som nechal vymeniť, tá už nebola v dobrom stave ale na to si sa nepýtala. V minulosti sa tieto znamienka vypaľovali do kože zakladateľov. Vieš pred 150 rokmi ešte nepoznali tetovací strojček, tak ich napadlo že si to vypália, ako to robili pri dobytku. Tým chceli ukázať ostatným že sú iný. Šesť zakladateľských a najbohatších rodín v mestečku. Všetci museli podstúpiť tento obrad nechali si vypáliť svoj erb na pravú ruku, aby si to všetci všímali. Deťom to samozrejme nespravila, každé dieťa v zakladateľskej rodine tento znak dostalo až po dovŕšení devätnásteho roku života." Theo sa zadíval na svoju ruku, vtedy si všimol ako mu na nej navierajú žily, rýchlo ju stiahol pod stôl aby si Alice nič nevšimla.

„Vieš o histórii toho veľa ... hmm ... čo ten obraz v hale? Akú má históriu ten?" pozerala sa priamo do Tehových očí. Theo sa pozrel vyplašene na Alice, uvedomoval si čo na tom obraze videla, videla tam jeho, presne takého isté chlapca aký teraz sedí pred ňou. Nedokázal vymyslieť dobrú výhovorku. Ucítil železitú chuť vlastnej krvi na jazyku. Potom prišla tá bolesť v ďasnách, ktorá prechádzala do každého nervu v jeho tele. Začal ťažko dýchať, bol nervózny. Potreboval sa Alice zbaviť. Rýchlo sa postavil a buchol celou silou po stole, neovládal sa.

„To by stačilo Alice. Choď preč!" Alice sa zľakla, všimla si jeho ruky, na ktorých boli navreté čierne žili. Neváhala ani sekundu a rýchlo utekala preč od tohto tajomného muža.