Dar noci

42. Kapitola

Alice sa zo strachom pomaly otočila. Zacha tam už nenašla. Pred ňou stál mocný, zúrivý vlk, ktorý bol pripravený na útok. Alice sa vyplašene pozrela na zhrbeného vlka, pred ňou, ktorý stál v kaluži krvi.

„Zach?“ zo strachom vyslovila jeho meno. Potom ucítila nepríjemnú bolesť a praskanie svojich kosti, spadla na zem a snažila sa nevnímať bolesť. Po chvíli tam nestála Alice, stál tam nádherný bieli vlk s jej očami. V hlave jej zaznel zvláštny hlas.

„Vítaj v novom svete.“ Zaznelo jej v hlave. Chcela odpovedať ale nevedela ako, zadívala sa na čierneho vlka a namierila na neho svoju myseľ.

„Zach, musím ísť za Theom.“ Vlk sa k nej pomaly priblížil.

„Teraz nemôžeš, Alice. Každý sa zmenil, nikto ťa tam nepustí. Musíš si zvyknúť na vlčiu podobu. Zavri oči a sústreď sa na svoj sluch. Počuješ to? Teraz kvapla voda s kohútika, ktorý si zle zavrela. Počuješ všetko tak intenzívne. Teraz otvor oči. Vidíš to? Všetky farby sú intenzívnejšie. Teraz sa nadýchni. Cítiš to? Tvoj čuch neoklame nič, presne vieš odkiaľ vychádza ten pach. Si vlk. Si vlkolak“ Zaznelo v jej hlave. Zach, mal pravdu počula, cítila a videla všetko intenzívnejšie. Bol to neuveriteľný pocit. Chvíľu sa zo všetkým zoznamovala. Učila sa chodiť po štyroch, napiť sa vody. Po chvíli si ľahla vedľa Zacha. Cítila sa spokojne.
Ráno sa zobudili, na chladnej zemi. Alice bola zima, no Zach ju príjemne ohrieval. Cítila sa bezpečne, začala cítiť k Zachovi niečo viac. Začínala ho milovať. Vtedy sa prudko postavila a vykríkla.

„Theo.“ Zach sa pomaly postavil a pozrel sa na Alice.

„Mala by si sa osprchovať a obliecť. Vlci trochu ... no ako to povedať. Nevoňajú.“ Povedal Zach rozospatým hlasom. Alice sa pozrela na Zacha a potom na seba, obaja boli nahý. Alice sa zahanbila a rýchlo vošla do kúpeľne, kde si dala príjemnú sprchu.

Potom ju Zach, zobral za Theom, ktorého tam už nešla jeho cela bola prázdna a vyčistená, akoby tam nikdy ani nebol. Vtedy sa zadívala na Simona, ktorý pozeral na krv, ktorá mu stekala do žili.

„Simon?“ Povedala Alice. Simon sa na ňu pozrel.

„Kde je Theo?“ Simon sa smutne pozrel na kamarátku.

„Ráno skolaboval. Odniesli ho aby ho mohli sledovať.“ Alice bez slova stála a pozerala na kamaráta.

„Ty? Ty si na tom ako?“ spýtala sa pomaly.

„Žijem. Na rozdiel od Thea aj žiť budem. Je to vyčerpávajúce ale dá sa to zniesť. Možno budem opäť človek a vrátim sa k normálnemu životu.“ Odvetil unavene Simon.

„Simon, prepáč mrzí ma to.“ Povedala Alice a pozrela sa smutne na kamaráta. Zach ju ťahal  preč. Alice ucítila Theou pach, išla za ním. Našli ho, ležal vo veľkej miestnosti, pripojeného na prístrojoch. Nevedela sa dostať dnu, videla ho len cez sklo, vtedy sa za nimi ozval hlas.

„Som doktorka Cadleová, ty budeš tá nová Alice Masseyová, ak sa nemýlim.“ Alice však nereagovala.

„Môže ísť za ním?“ spýtal sa Zach. Doktorka prikývla.

„Vstupnú kód je jeho číslo 5897.“ Zach prikývol no doktorka pokračovala. „Pani Clareová, povedala že Alice, príde ráno. Čakám vás, Zach.“ Zach pokrútil hlavou.

„Nie, dnes na to nie je pripravená. Povedzte to pokojne Evelyn, dnes nie. Nech ma potrestá, je mi to jedno.“ Odvetil Zach a objal utrápenú Alice. Keď doktorka bola dostatočne ďaleko pozrel sa na Alice.

„Alice musíme odtiaľto zmiznúť a to čo najrýchlejšie.“ Alice sa na Zacha prekvapene pozrela.

„Ja ho tu nenechám, musím ísť za ním!“ Povedala Alice.

„Alice, si jeden zo subjektov, musíme ujsť.“ Naliehal Zach. Alice však protestovala. Bolo jej jedno čo bude s ňou, chcela byť len s Theom.

***

Prešlo, niekoľko týždňov. Alice deň čo deň sedávala pri Theovej posteli. Niekedy sa prebral a pozrel na Alice akoby ju ani nepoznal. Niekedy sa jej prihovoril ale boli to len nezmysli. Jeho stav sa čím ďalej tým viac zhoršoval. Zápal, spôsobený vlčím jedom mal už skoro pri srdci. Dýchal prakticky len vďaka prístrojom.

„Alice.“ Povedal veľmi pomaly a unavene Theo.

„Theo? Theo áno som tu som pri tebe.“ Odvetila smutne Alice a chytila ho jemne za ruku.

„Koľko som už takto?“ Spýtal sa Theo a bolestne sa pozrel na Alice.

„Mesiac aj pár dní.“ Odvetila smutne Alice, netušila prečo sa to pýta ale bola šťastná že po mesiaci s ňou komunikuje, mala pocit že sa jej Theo vráti. Theo veľmi ťažko dýchal. Alice mu pohladila tvár a smutne sa na neho pozrela.

„Som tu pri tebe, nikdy ťa neopustím Theo. Všetko čo som spravila bolo kvôli tomu, že som chcela byť s tebou čo najdlhšie nemalo to takto skončiť.“ Povedala smutne Alice a pobozkala Thea, veľmi jemne aby mu neublížila. Theo jej slabo stisol ruku.

„Nahnevalo ma to ale už nie. Milujem ťa Alice, vždy ťa budem milovať.“ Alice kvapla slza na Theovu ruku.

„Kto by to bol povedal. Ja starý upír, budem odkázaný na prístroje. Nikdy by som nepovedal že toto zažijem.“ Theo sa slabo zasmial, snažil sa odľahčiť situáciu. Alice sa tiež trochu zasmiala a zotrela si s tváre slzy.

„Theo, ja verím že ten liek nájdu. Vraj sa dostali ďalej ako pred tým, len musíš bojovať, viem že to zvládneš a vyliečiš sa. Ja to viem Theo.“ Theo sa znova ťažko nadýchol a naprázo prehltol.

„Milujem ťa, nikdy ťa neprestanem milovať. Musíš mi sľúbiť že na mňa nikdy nezabudneš, lebo ja na teba nikdy.“ Alice plakala vedela, že sa s ňou Theo navždy lúči. Začala sa celá chvieť a ešte viac začala plakať.

„Theo, nie ty musíš bojovať, nemôžeš ...“ nedokončila vetu. Theo pomaly zdvihol ruku a utrel jej slzy s tváre. „Sľúb mi to.“ Povedal pomaly. Alice mu chytila ruku a pevne mu ju stisla. „Sľubujem, nikdy ťa neprestanem milovať. Vždy bude so mnou.“ Alice sa začala strácať vo svojich vzlykoch. Zach celú túto situáciu sledoval spoza okna.

„Milujem ťa princezná.“ Bolo to posledné čo Theo povedal. Ruka mu oťažela a padla na posteľ. Alice sa zhrozene pozrela na nehybného Thea.

„Nie, nie, nie Theo. Zobuď sa. Porosím povedz niečo.“ Opakovala stále dookola. Alice prestala vnímať situáciu, počula len nepríjemný zvuk, ktorý hlásil Theovú smrť. Do miestnosti vošlo niekoľko doktorov a začali s oživovaním ale každý vedel že je to zbytočné. Alice Thea stále držala a nechcela sa ho vzdať. Zach sa ju snažil utíšiť, nakoniec ju zobral na ruky a odniesol ju preč. Alice si uvedomila že svoju lásku už nikdy neuvidí.

Theodor Comer je mŕtvy.

******************************************************
Ahojte!

Ďakujem že ste sa dostali až sem na koniec tohto príbehu.
Som veľmi rada že sa Vám môj príbeh páčil. Síce tento neskončil najlepšie
ale sľubujem Vám, že bude druhé pokračovanie a
veľa vecí sa tam vyrieši.
V  profile nájdete moje ďalšie príbehy, budem veľmi rada ak si ich prečítate.
Teraz pracujem na pokračovaní príbehu Srdce vlka.
Ešte raz veľmi pekne ďakujem za všetko.
Už čoskoro bude aj pokračovanie Dar noci 2, o všetkom vás budem informovať.

ĎAKUJEM!