Dar noci

22. Kapitola

Simon nehybne leží na studenej zemi. Alice hneď ako sa spamätala čo sa vlastne udialo, začala vzlykať. Nemohla uveriť situácií v ktorej sa nachádza. Na vlastné oči videla smrť svojho kamaráta a zároveň je ona jej príčinou. Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo. Alice jediné čo vnímala bol Theo, ktorý vedel presne čo robiť. Vodičovi auta, ktoré zrazilo Simona niečo povedal, ten nastúpil do auta a odišiel akoby sa nič nestalo. Theo zobral Simona a spolu s Alice išli do kaštieľa.

Theo odhodil všetky veci, ktoré mal na stole v pracovni, na ktorý položil Simona. Alice skoro nevidela za svoje slzy, snažila sa byť statočná ale nedokázala to. Sledovala Theo, ktorý nezaváhal ani na sekundu. Zo skrinky, ktorú mal za sebou, vybral kovovú škatuľu, v ktorej boli dve veľké striekačky jedna bola prázdna a v druhej bola hustá biela tekutina. Theo roztrhol Simonovi tričko a chvíľu počúval jeho srdce, ktoré bilo veľmi slabo.

„Alice, Alice ... musíš sa upokojiť. Simon dnes nezomrie!" Alice sa pomaly začala upokojovať. Theo si vyhrnul rukáv a dosť nešikovne, naplnil prázdnu striekačku, svojou krvou. Priložil ju Simonovy na hruď a pozrel sa na Alice.

„Umiera, musíš rozhodnúť za neho. Spravím s neho upíra, ak s tým budeš súhlasiť, Alice." Naliehal na Alice.

„Ja ... ja ... Theo ... „ Začala ešte viac vzlykať.

„Alice, strácame zbytočne čas. Každú sekundu je bližšie k smrti, má zlomené rebrá, srdce mu bije veľmi pomaly a nepravidelne a určite má vnútorné krvácanie, musíme konať rýchlo. Chcel by byť upírom?" Alice sa snažila sústrediť, bolo to veľmi ťažké ale nakoniec povedala.

„Nie, nechcel ... ale chcel by žiť." Theo sa pozrel na Alice, pretože nerozumel tomu čo tým chce povedať.

„Možno to bude sebecké ale ja nechcem o neho prísť. Sprav to!" Povedala nakoniec Alice. Theo neváhal ani sekundu a striekačku mu vpichol do hrudi.

„Musím mu dostať svoju krv do obehu čo najrýchlejšie." Povedal aby objasnil, Alice čo práve spravil. „Alice, teraz mu musíš, jed vpichnúť do žili. Zvládneš to?" Podával jej druhú striekačku s bielou tekutinou. Alice si ju vyplašene zobrala. Netušila ako ale vpichla ju Simonovi do žili a vtlačila jej obsah do nehybného tela kamaráta.

Keď bolo po všetkom Alice sa podlomili kolená a sadla si na zem. Theo ošetril Simona a potom objal svoju princeznú.

„Neboj bude to v poriadku. Simon je silný človek, zvládne premenu." Alice sa s očí liali slzy.

„Čo ak ma za to bude nenávidieť?" Spýtala sa uplakaná Alice.

„Možno zo začiatku ale potom to príme a bude všetko po starom." Upokojoval ju Theo.

„Čo bude nasledovať?" spýtala sa smutne Alice.

„Musí sa mu moja krv a jed dostať do celého teľa, potom zomrie a po pár minútach sa preberie ako upír." Alice sa pomaly upokojovala. Sadli si na gauč oproti stolu a sledovali nehybné telo. Prešla už nejaká chvíľa a Alice prepadla panika.

„Theo, čo ak sa nepreberie, už to trvá dlho." Alice vyskočila s pohovky.

„Alice, upokoj sa. U každého je to individuálne, každú chvíľu sa preberie nemaj strach." Upokojoval ju Theo. Pomaly prešiel ku skrinke, v ktorej bola malá chladnička, s ktorej zobral fľašu červeného vína. S poličky zobral pohár, do ktorého naliať obsah fľaše. Alice si po chvíle uvedomila čo je červená tekutina v pohári.

Simon sa prudko nadýchol a posadil sa na stole, chvíľu bol dezorientovaný a obzeral sa okolo seba.

„Alice nepribližuj sa k nemu!" rozkázal Theo, no Simon na jeho slová nereagoval. Chytil si hruď, s ktorej mu pulzovala slabá ale nepríjemná bolesť. Vtedy sa pozrel na Thea a na pohár, ktorý držal v ruke.

„Simon, musíš sa napiť!" Theo podával pohár Simonovi, ktorý začal protestovať.

„Nechcem to! Daj to odo mňa preč." Nahnevane povedal Simon.

„Simon musíš!" Theo mu znova podával pohár. Simon prudko odsotil pohár plný krvi. Theo však pohár nepustil ale jedna kvapka pristala na Simonovej ruke. Vtedy ucítil tú sladkú vôňu krvi, nikdy predtým necítil, že by krv takto voňala, áno bola to vôňa. Jeho oči sa zmenili, zreničky sa rozliali po celom oku, jeho žili navreli po celom tele a ďasná ho začali tlačiť. Simon sa pozrel na Alice, ktorá sa ho zľakla a zhodila vázu na stolíku.

„Alice rýchlo, choď preč a zavri dvere, inak sa neovládne." Vykríkol Theo. Alice sa pozrela ešte na kamaráta a nakoniec poslúchla Thea.

Po chvíli sa otvorili dvere. Theo krvácal s ruky. Simona skoro nespoznala, ešte stále bol v podobe upíra. No ruky mal zviazané reťazou a okolo úst mal plno zasušenej krvi.

„Alice, choď domov, ja sa s tebou skontaktujem." Povedal trochu zadýchane Theo. Alice sa stále pozerala na kamaráta, ktorý bol úplne iný.

Celú cestu ako išla domov plakala. V hlave si snažila uložiť myšlienky, čo sa jej nedarilo. Nevedela čo povie jeho rodičom a či vôbec ešte niekedy bude Simon taký ako predtým. Vošla do svojho domu, boli štyri hodiny ráno a pomaly začínalo svitať. Otvorila dvere utrela si slzy a zo vztýčenou hlavou išla do svoje izby, kde ju zastavil ...