Dar noci

41. Kapitola

Theo sa po pár minútach prebral, bolesť ktorú cítil ustúpila. Chvíľu mu trvalo sa zorientovať, kde sa práve nachádza a čo sa stalo.

„Trochu to zaštípe.“ Povedala doktorka Cadleová, v rukách držala biely obväz, na ktorom mala žltú tekutinu, priložila to Theovi na miesto vpichu, ktoré mal zapálené.

„Zoberiem ti krv, aby som mohla začať s testami.“ Odvetila milo doktorka, zobrala si potrebné veci na odber a obišla Thea. Pri tom ako mu začala odoberať krv, sa Theo spýtal.

„Koľko mi dávate času?“ doktorka zostala zaskočená a chvíľu len pozerala na Theovu pulzujúcu žilu.

„Týždeň, možno mesiac.“ Pokračovala v odbere. Theo prikývol a zhlboka sa nadýchol.

„Nenájdete ten liek, však?“ Spýtal sa Theo po chvíle.

„Našla by som ho ale jed je príliš rýchli, nedokážem to tak rýchlo. Dokážem sa dostať len do polovice, nikdy ďalej.“ Odvetila smutne doktorka.

„Keby začne hľadať niečo iné ako liek? Čo ak by ste hľadali niečo na potlačenie, príznakov? Keby žijem dlhšie podarilo by sa vám toho viac.“ Povedal Theo.

„To máme už dávno za sebou. Ak by som do jedu neprimiešala spomaľovač za dva maximálne štyri dni by si bol mŕtvi.“ Odvetila doktorka a vytiahla Theovi, ihlu zo žili.

„Prečo ste začali tento výskum, keď dopredu viete že je zbytočný?“ Theovi  sa zatočila hlava.

„Si najstarší upír akého sme tu mali, možno budeš ty niečím výnimočný.“ Povedala povzbudzujúco Ingrid.

„Nie, nariadila vám to Evelyn. Toto tu má byť moje osobné peklo.“ Smutne odvetil Theo, ktorému práve prišlo zle. Teraz vedel ako sa cítil jeho strýko, keď ho premenil. Mal strach aké to bude ďalej.

***

Zach pomaly otvoril oči a zhlboka sa nadýchol. Pozrel sa na spiacu Alice, ktorá mala svoju ruku omotanú okolo jeho. Musel sa pousmiať, pretože Alice vyzerala ako malí anjelik. Pomaly sa postavil s posteli a išiel do kúpeľne. Zápästia aj hruď mal už zahojenú. Nič ho nebolelo, bol ako nový. Napísal Alice odkaz, aby dnes neodchádzala s izby, že sa vráti čoskoro a odišiel. Na chodbe stretol Carly, ktorá mu oznámila že sa sním chce rozprávať Evelyn, nie moc nadšene sa vybral za ňou.

„Zach, čakala som ťa. Posaď sa.“ Zach sa na ňu ani nepozrel a sadol si na pohodlné kreslo v jej dočasnej izbe.

„Ako si, si užil odber?“ ironicky sa spýtala Evelyn.

„Bola to tá najlepšia vec v mojom živote.“ Odvetil Zach, nenávistne.

„Tak to som rada že si, si to užil. Odteraz budeš chodiť na odber každý mesiac ale za to som ťa nechcela vidieť, ako sa má Alice?“ starenka sa sadla na kreslo oproti Zacha.

„Čo po nej chcete?“ Zach začal zúriť.
„Nepohrýzol si ju len tak. Zajtra ju musíš dostať, do laboratória, chcem aby ju otestovali a hľadali na nej liek na vlčiu kliatbu a taktiež chcem nájsť liek, pre seba.“ Evelyn sa pozerala Zachovi priamo do očí.

„To nemyslíte vážne? Toto pre vás nespravím!“ rázne povedal Zach.

„Nemal si, si ju tak k sebe pripustiť ale spravíš to. Ak pôjde všetko podľa plánu, budeš alfa a na všetko čo si vyviedol zabudnem. Po premene vás čaká doktorka Cadleová v jej ordinácií. Nezabudni Zach, celý tvoj život sa vráti do normálu.“ Povedala Evelyn a naznačila Zachovi aby odišiel. Keď už stál pri dverách Evelyn sa ozvala.

„Theodorovi dnes vpichli tvoj jed, Zach. Čo spravíš s touto informáciou je na tebe.“ Dodala starenka.
Zach sa celý deň potuloval po komplexe a rozmýšľal čo má spraviť. Srdce mu hovorilo, že má zachrániť Alice ale rozum chcel opak. Nevedel kto tento súboj vyhrá. Pomaly sa zotmelo, slnko zapadlo a mesiac práve vychádzal, cestou do svojej izby stretol svoju partiu kamarátov.

„Zach, ideme do lesíka a máme kvalitnú whisky, poď!“ povedal Rob. Vtedy Zacha pichlo pri srdci vedel čo to znamená mesiac je na oblohe začína sa meniť.

„Dnes nie.“ Odvetil Zach a išiel k výťahu.

„Jasné že chce byť s ňou. Zach ak sa neopiješ bude ťa premena viac bolieť, poď snami.“ Šibalsky sa pousmial Mike.

„Nenechám ju v tom samú.“  Odvetil Zach a ponáhľal sa za Alice.

Alice stála v strede miestnosti, ťažko dýchala a ruky zvierala do pästí. Zach sa na ňu nešťastne pozrel a pomaly sa k nej priblížil. Pobozkal ju. Alice sa nebránila. Nachvíľu sa odtiahol a prezrel si ju.

„Bolí ma to Zach.“ Nešťastne povedala Alice a svojimi očami prešla po jeho tvári. Zach spravil to isté. Pritiahol si ju viac k sebe.

„Cítim to, aj ja.“ Povedal potichu Zach zhlboka sa nadýchol a pobozkal Alice. Zach jej nežne prešiel rukami pod tričko, ktoré si Alice vyzliekla. Pomaly sa presunuli na posteľ. Zach ju jemne a s láskou položil a začal jej bozkávať krk, Alice potichu vzdychla, čo Zacha nesmierne vzrušilo. Pozrel sa jej do tváre a vyzliekol si tričko. Zasypal ju miliónmi drobných božtekov. Alice mu nežne prešla rukami po celom svalnatom tele. Vtedy si Alice uvedomila aký je Zach nežní a láskavý, no ona dnes potrebovala zabudnúť na bolesť a chcela presný opak. Šikovne si vymenili pozície. Alice sa šibalsky usmiala a Zach sa na ňu prekvapene pozrel, prehodila si vlasy na druhú stranu a pokračovala v bozkávaní. Obaja začali dýchať rýchlejšie a ich bozky začali byť čím ďalej tým viacej náruživejšie. Alice pocítila intenzívnejšiu bolesť, prestala vnímať Zacha a ani nevedela ako ocitla sa opäť pod ním, Zach zamestnával jej krk bozkami. Obom začalo byť srdce rýchlejšie. Ich nádychy boli plytkejšie. Alice prechádzala po Zachom, chrbte, na prstoch ucítila nepríjemné svrbenie. Jej nechty, ktoré sa pomaly menili na pazúry, sa zaryli do Zachového chrbta. Zach od vzrušenia zastonal a náruživo bozkával Alice. Nachvíľu sa otiahol a pozrel sa na Alice. Nedokázal pokračovať.

„Alice?“ pozerali sa jeden na druhého.
„Alice, ja nemôžem.“ Odtiahol jej prameň vlasou s tváre.

„Odobrali mi jed ...“ Alice si omotala ruky okolo jeho krku a skočila mu do reči. „ ... ja viem Zach, je to v poriadku, viem že ...“ Zach sa zhlboka nadýchol a čím zastavil Alice, ktorá na neho prekvapene pozerala. „ ... vpichli ho Theovi.“ Nakoniec zo seba dostal, Alice sa prudko posadila, obliekla si prvé čo našla a chcela utekať čo najrýchlejšie za Theom. No vtedy sa ozval nepríjemný zvuk, ktorý zaznel Alice v ušiach.